Sim-Yin:
Crrrn…crrn….crrrn…zo samého dna kabelky som počula zvoniť mobil.Keď som ho konečne vyhrabala všimla som si že to volá Kelly.
„Áno?“
„Sim!!Heh…Sim!P-poď rýchlo do nemocnice…do tej ktorá je pár metrov od školy…rýchlo!“Zložila.Všimla som si aká bola vydýchaná.Sotva dokázala hovoriť.Toto muselo byť niečo vážne.Začala som utekať ako najrýchlejšie som mohla (alebo skôr ako najrýchlejšie sa dalo v týchto šatách) a keď už som bola kúsočk od nemocnice potkla som sa.
„Dofrasa!“Zanadávala som si.Moje drahé lolita šaty boli od blata.Snažila som si ich nejako vyčistiť ale nedarilo sa mi.V tom mi zase začal zvoniť mobil.
„Veď už idem!“Zasyčala som.
„Dobre ale rýchlo…je to vážne.“
Čo sa asi mohlo stať?Kelly utekala a zlomila si nohu?Ale prečo potom volá mňa?Ja neviem.Zistím to keď tam prídem.
Keď už som konečne šla po chodbe a hľadala dané číslo izby všimla om si partiu troch dievčat ako sa tlačia do jednej miestnosti.Kto iný to mohol byť ako Ayra,Kelly a Leja.Utekala som za nimi zistiť čo sa deje.Zhrozila som sa.Na postely ležala maličká Jenn, mala infúzky a všelijaké prístroje…a sádru.Všade.Vyzerala hrôzostrašne.Pre prípad som sa zasmiala..bála som sa že to je len vtip a ja to beriem moc vážne.
„Ha-ha baby moc vtipné.Ale trošku prehnané nemyslíte?“Všetky tri sa na mňa pozreli a mali pohľady plné výčitiek.Aha.Takže to ieje vtip.Hneď som pochopila situáciu.
„Čo sa jej stalo?!Kto jej to spravil?!“Snažila som sa nebyť hysterická…ale predsalen som sa o ňu bála.Je to malá krehká Jenny.
„To ešte nevieme…poďme sadnime si k nej.“Povedala rozvážne Ayra.
Všetky sme si k nej vystrašene sadli a ticho sa prizerali.A sm si istá že každej z nás bolo do plaču.Prečo práve ona?Vyzeralo to dosť vážne…
Všimla som si ako sa na ňu pozrela Leja.Vyzerala že je ešte smutnejšia než my všetky dohromady.
„Čo sa deje Leja?“
Ayra:
Ticho som pozorovala túto hrôzostrašnú situáciu.Sim sa niečo pýtala Leji a ona vystrašene odpovedala:
„Nič…len…no…myslím že ju niekto zbi-….myslím že ju niekto potkol alebo čo asi spadla zo schodov..keď si predstavím všetky tie veci čo sa jej mohli stať.“Pozerala sa do zeme.Čo to asi mohlo znamenať?Leja by jej nikdy neublížila…síce sa tvári že je veľká frajerka ale v skutočnosti to podľa mňa len hrá a má nás všetkých v duchu rada.A ešte k tomu..kto by nemal rád krehučkú Jenn.Pozrela som sa na Kelly.Skoro sa triasla.Kelly bola vždycky jej ochránca.Bola jej oporou a vždy keď tichučká Jenn nevedela čo povedať alebo sa hanbila Kelly to povedala za ňu.Ona vždycky vedla ako Jenny rozveseliť a ako jej pomôcť.
„Kelly neboj bude v pohode.“Potlapkala som ju po pleci.Zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa.V očiach mala číru nenávisť.Po chrbte mi prešla husia koža.
„To ty!To všetko ty!Keby si ma neprehovárala aby som tam zostala mohla byť v poriadku!Zabijem ťa ty…“Vrhla sa na mňa a vôbec jej nevadilo že medzi nami je posteľ a na nej leží Jenn.Ja som inštinktívne uhla ale ona ma ajtak zdrapla za vlasy a začala ťahať.Bolelo to ale snažila som sa ju od seba odtiahnuť.Hneď sa nás začala pokúšať rozdeliť aj Leja.
„Tak dosť, stačilo!Možno máš pravdu Kelly ale ani Ayra nemohla vedieť čo sa stane nevie predsa budúcnosť!“Prvýkrát som počula hovoriť Leju inak než s tým drsným chlapčenským prízvukom.Kelly si sadla naspäť na miesto a zase sa pozerala do zeme.Ale jednej veci som nepochopila:Prečo sa preboha tvári Leja tak previnilo?Vyzerala ako keby ju šli upáliť alebo také dačo.Nechala som to tak a zase som len pozorovala to úbohé dievča na postely.
Jenn:
Ležím tu a cítim že nadomnou sú štyri hlasy.Počula som Ayru,Kelly,Leju aj Sim-Yin.Ale ja sa nemôžem pohnúť.Nemôžem nič robiť.Možem tu len ležať.Chcela som zastaviť Kelly keď sa hnevala na Ayru a povedať že to nieje nikoho vina..že to spravil ten chlapec.Ale nemôžem.Strašne by som teraz chcela vstať a objať Kelly.Nebyť jej zostala by som ležať na tej ulici dokedy by ma nenašiel nejaký bezdomovec.Mám v hlave rozmazanúspomienku na toho chlapca…pamätám si veľký strieborný prsteň na jeho ruke na ktorom bol vytvarovaný obrovský kruh a v ňon ruža krotá sa pomali obtáčala okolo celého prsteňa.Viem to pretože som to videla úplne zblízka.Dokonale zblízka…Pamätám si na ten obrpvský strach aký som vtedy prežívala..možno to bola len stotina sekundy ale aj tak to bolo strašné.Potom už len čierna..hmla a nič viac…Od toho okamžiku si pamätám len ´hučanie sirény a to ako ma prevážali do sanitky.Pamätám si na tú chuť krvy ako mi stekala do úst zatiaľ čo som mala rozbité čelo.A na pach železa keď krv stekala k môjmu nosu.Chcelo sa mi vracať, nemám rada krv.Ale nemohla som.Pretože som sa nemohla ani pohnúť mohla som len bezmocne ležať a čakať kým ma niekto nájde.A za ťčo toto všetko?Za to že som niekoho sldovala?Zdá sa mi to ako až priveľká cena.
Neviem čo sa dialo ďalej ale asi som zaspala…
Kelly:
Nenávidím ju…NENÁVIDÍM!Je to tá najväčšia sviňa aká môže byť chcem aby zomrela hneď teraz.Od hnevu a zlosti sa mi chce plakať…mám Jenn veľmi rada a nechcem o ňu NIKDY prísť.Je to niečo ako najlepšia kamarátka.Ona sa nikdy nevedela moc brániť preto som si sľúbila že ju budem chrániť ja.Je taká slabučká…kto jej mohol ublížiť?Myslím že len človek bez srdca by ju zbil…možno aj tomu tak je.Myslím že asi spala počula som to kvôli jej súmernému dýchaniu.
„Kelly…prepáč možno som naozaj nemala byť taká tvrdohlavá a nemala sm ťa prehovárať.“Povedala tichučko Ayra.Ja som však v sebe mala toľko zlosti že by som nedokázala odpustiť.
„Prepáč?!To je všetko?!Len prepáč?Prepáč Jenn nevylieči!Prepáč nevráti čas dozadu!Nejaké prepáč mi je teraz ukradnuté!“Možnosom reagovala trochu štipľavo ale holt taká bola moja reakcia.
„Tak dosť.Nemôžeme tu len tak sedieť a prizerať sa.Mali by sme zistiť ako sa jej to stalo.“Povedala roztomilým prízvukom Sim-Yin.
„No…ako na to chceš prísť?“Urazene som sa pýtala.Stále som bola mysľu niekde inde…silou mocou som si priala aby sa teraz Jenn zobudila a aby poriadne vynadala Ayre.Vtedy by mi odľahlo aspoň by som vedela že je to naozaj jej vina.Chcem aby to bola jej vina.Ak to nebude jej tak moja pretože som tam nedošla včas.Začala ma bolieť hlava…cítim sa ako keby som v sebe mala dve svoje „ja“…jedno je nahnevané na Ayru tak že by ju dokázalo zabiť a druhé je zase plné výčitiek že sa nechalo prehovoriť.Z myšlienok ma vytrhol až zvonivý hlas Sim.
„Tak najprv by sme mali zistiť kto s ňou bol naposledy.“Hovorila a pekne sa pritom usmievala.Myslím že je rada stredobodom pozornosti…ako aj ja.
Napriek tomu som sa snažila čo najviac oživiť pamäť a zistiť kto sa s äou asi naposledy rozprával a kto s ňou bol…v tom ako keby ma osvietilo.Samozrejme.Začala som zo seba chrliť slová ako keby sa sypalo.
„Leja!Kde si bola všera večer?!Som si istá že si s ňou bola ty!Pretože ja,Ayra a Sim-Yin sme včera boli spolu…Jenn bola v škole a ty…kde si bola ty?!“
Bolo to úplne jasné.
„Ja…ja som bola v…v me-..v mekáči.S jedným kamarátom.“Bolo mi jasné že klame.Nebola by taká nesmelá.
Leja:
Nie…toto nie.Keby zistili že som bola pritom hodili by to na mňa a znenávideli by ma.A čo je horšie…na vine by bol aj Martin.Keď som konečne našla niekoho kto ma chápe nechcem o neho prísť.Nie teraz keď ho potrebujem.A ešte k tomu by možno udrel aj mňa pretože som ho prezradila.Baby by určite zavolali políciu a on by si odsedel niekolko mesiacov…pri ajmenšom by mu dali podmienku.Veľa vecí o tomto neviem ale som si istá že by z toho bol problém.
„Tak v mekáči hej?Jediný mekáč je až za mestom tak ďaleko by si kvôli jedeniu nechodila.Tak šup s pravdou von čo si jej spravila?“Zdalo sa že Kelly je čím ďalej kľudnejšia.To preto lebo bola čoraz viac bližšie pravde.
„Ja nič!Nič som jej neurobila!Ja nie!“Už som sa začínala chovať ako malé decko.Už mi ale nezostávalo nič iné.Už som použila všetky zbrane…
„Keď ty nie tak kto?!Videla si to?“Spomenula som si na ten hrôzostrašný obraz ženy v tmavej ulici…celej od krvy a bolo počuť len zvonenie mobilu.
„A-áno videla.Ale sľubujem že som nič neurobila.“Nebola iná možnosť.Musela som povedať pravdu-Že Martin ju skoro zabil len kvôli tomu že sa pozerala.
„A kto jej to spravil?“Cítila som sa ako na výsluchu.Na dokonale organizovanom výsluchu s profesionálnymi detektvami ktorí presne vedia aké otázky sa maju pýtať aby človeka psychicky donútili povedať všetko.Úplne všetko.
„Je-jeden chalan.Neviem kto to bol.“
„Nehovorila si že si tam bola s kamarátom?Porsím ťa neklam.“Už som nedokázala nič držať v tajnosti.Spadla som do pasce z ktorej nieje cesty von.
„No…hej ale poznali sme sa len trošičku.Málinko.“
„A prečo ju teda zbil?“
„Ja neviem…“
„Ale vieš!“Už som to nezvládala…Kelly na mňa tlačila priveľa tak som sa rozplakala.
„Neviem!Ja to vážne neviem!Netuším!JA NEVIEM!!!“Bola som viac než hysterická.Vedľa mňa sedela Sim-Yin ktorá sa zdala byť dosť vystrašená.Potom som si všimla Jenn.Otvárali sa jej oči…