Niektoé veci sa menia niektré nie.Niektorí ľudia v mladom veku nájdu lásku a iní ju sratia.
Vyšiel so na balkón oprel som sa o zbradlie pod ktorým bola videť krásne veľká záhrada.Všímavejší ľudia by povedali že trávnik je veľmi dobre udržiavaný a tí menej všímaví by si pomyseli že tam je málo kvetov alebo také čosi.
Vietor mi zavial do tváre a ja som sa z chuti nadýchol.
Spomínam si ako sme spolu prešli plno ulíc v našom meste.Ako sme a smiali na veľa veciach a ako som ju objímal a bál som sa aby som neublížil jej útlemu telu.Nikdy by som jej neublížil.Nikdy.
Z dolného poschodia bol počuť zvuk smejúcich sa detí ktoré sa spolu naháňajú a do hier zapájajú aj svoje hračky.Usmial som sa.
Čo ak je život len prípavou na niečo lepšie?Čo ak po smrti pôjdeme všetci do neba a stanú sa z nás krásni, čistí, nevinní a dokonalí anjeli?
Ale aké mala potom vysvetlenie ona na svoju existenciu?Môžu anjeli existovať aj tu na zemi?Je možné aby jedna z tých prekrásnych bytostí spadla aj sem na zem?
Znova som sa nadýchol.Odtiahol som sa od zábradlia na našej terase a sadol som si za plastový stolík na plastovú stoličku.Na stoličke boli položené noviny a staré fotky.
Ako každé ráno som si vzal do ruky noviny a začal som si ich čítať.Všade písali o tom kto koho zavraždil a kto koho podviedol.Svet už nevie čo je láska, nevie čo je krása.
Nikoho nezaujíma kto sa s kým zobral alebo kto sa do koho zamiloval.Chcú vedieť tie horšie veci aby mali o čom hovoriť s ostatnými.
„Miláčik?“Zavolala na mňa.
„Áno?“Zakričal som do dolného poschodia.
„Deti chcú obed.“
„Hej ja viem.Dočítam noviny a pôjdem im niečo uvariť.“Vydýchol som si.
Keď som bl mladý všetko bolo krásne a také nové.Hnusil sa mi normálny život aký má moja mama či otec.Lenže neskôr som si uvedomil že to inak nejde.Zobral som si Oliviu za ženu a ona so mnou porodila dve krásne deti.
Prial by som si aby bol život ako predtým.Nič ma netrápilo, jediné čo som cítil bola láska k nej.
Veronika.Nikdy na teba nezabudnem.
Viem že tam na mňa niekde čakáš, viem to.
Viem že raz ťa znova uvidím nech sa deje čokoľvek.Prídem, pobozkám ťa a objímem tvoje vychudnuté telo.Poviem ti že ťa milujem, vždy som ťa miloval a nikdy neprestanem.
Poďakujem sa ti za tých nádherných pár dní kedy som mohol byť s tebou.Nádhrerných pár dní kedy som bol naozaj dokonale šťastný.
Odložil som noviny a do rúk som si zobral jednu z fotiek.Robím to tak každé ráno a Olivia to musí rešpekovať.
Pozrel som sa na fotku.Bolo na nej náderné dievča otočené chrbtom.Jej vychudnuté nohy boli vystreté a jej rúžovo-fialové vlasy žiarili na celú fotku.
Pohladil som fotku prstom a odložil som ju.
„Milujem ťa.“šepol som a do ruky som si zobral čaj.
Citrónový.