„Veronika?“Opýtal som sa keď si vedľa mňa sadla.
„Áno?“
„Nieje ti zle?Počul som ako keby si vracala.“
Všimol som si ako sa jej do tváre začala hrnúť červeň.
„Nie nie to sa ti asi iba zdalo.Daniel….“Pozrela sa na mňa.
„Daniel zajtra odchádzame.“
„Naozaj?“Uvedomil som si to až teraz.Bude mi to tu chýbať.Prekrásna chata…len ja a Veronika.Lenže keď pôjdeme domov už nebudeme len ja a ona.Už budeme ja, ona, jej mama, jej otec a moja mama a môj otec.Asi si všimla ako som zosmutnel pretože ma zľahka objala.
„Mali by sme sa začať baliť…zajtra odchádzame vlakom hneď ráno.“Pošepkala mi do ucha.Šiel som si zabaliť kufor a Veronika tiež.Bol som prekvapený že má menej vecí než ja.Ja som mal tšku plnú lakov na vlasy, lakov na nechty, čapíc a svetrov.Ona mala len pár tričiek a nohavíc.Keď sme sa pobalili zobral som kufre a dal ich pred dvere.
„Toto je posledný deň mali by sme si ho poriadne užiť!“Povedala a roztomilo poskočila.
„A kam by si chcela ísť?“
„Napríklad…Do parku!“Ja som nemal nič proti tak sme šli do parku.Cestou sme stretli jej kamrátku Oliviu.
„Čo to tu máš so sebou za fešáka Verča?“Trochu som sa začervenal a premeral som si ju od hlavy po päty.Olivia mala oblečený červený pletený svetrík a sivozelené mrkvové nohavice.Rozhodne to nebolo najmodernejšie dievča ale vyzeralo celkom príjemne.Mala tmavoryšavé vlasy a malé náznaky pieh pod nosom.
„To je Daniel.Daniel toto je Olivia moja kamarátka zo základnej školy.“Potriasli sme si rukami a zostali sme s Oliviou celý deň.Rozprávala nám o svojej sestre Nicky a o tom ako jej vždy hovorí že sa nevkusne oblieka.My s Veronikou sme len neprítomne pritakávali.Obidvaja sme totiž vedeli že nechceme aby tu bola s nami.Chceli sme byť len my dvaja.Ale teraz to už nemalo zmysel.Držal som Veroniku za ruku a pozeral do prázdna.
„Daniel?A tebe sa niekto páči?“Vytrhla ma v rozmýšľania Olivia.Asi si naozaj nevšimla ako držím Veroniku za ruku.
„Páči sa mi Veronika.“Povedal som to čo najvážnejšie.Chcel som aby Veronika vedela že pre mňa ekzistuje len ona.
„No teda a ja sa ti nepáčim?“Povedala to veľmi ironicky.Zasmial som sa.
„Samozrejme že páčiš.“Aj ona sa zasmiala.Veronika bola celý čas prekvapivo ticho.
„Veronika je ti niečo?“Jemne som ju pohladil po chrbte.
„Nie prečo by malo byť?“
Radšej som neodpovedal len som si tichučko pohmkával.Potom si Olivia vypýtala moje číslo.Dal som jej ho a ona mi dala svoje.Potom konečne odišla.
„Daniel?Páči sa ti Olivia?“Opýtala sa ma ticho Veronika.
„To má byť vtip?Nesiaha ti ani po päty.Samozrejme nechcem ju uraziť…“
„To je fajn aj tak ju nemám bohvieako rada.Pozri tamto je aké pekné dievčatko!“Ukázala prstom na malé asi trojročné dievča ktoré sa hralo na tráve vedľa betónu.Malo krásne tyrkisové šaty s volánikmi a čipkou okolo.
„Áno je naozaj pekné.“
„Také by som raz chcela mať!“Povedala to ako keby to bolo nejaké predsavzatie.Možno aj bolo.
„Aj ja…“
„A volala by sa…Emily!“
„Emily je krásne meno.“
„Áno to je!Bola by to Emily a nosila by krásne ružové šaty a mala by krásne modré oči a veselo by sa smiala a…“Odmlčala sa.
„Si dneska nejaký tichý deje sa niečo?“Pozrela mi priamo do očí.
„Nie ja som šťastný.Len sa mi dnes nechce veľmi rozprávať to je všetko.“To bola aj pravda.Neviem prečo som bol taký.
„Nepôjdeme sa niekam najesť?“Opýtal som sa keď som si všimol že sme celý deň nič nejedli.
„Áno keď chceš.Kúsok odtiaľto je reštaurácia.“Tak sme tam šli.Bola to krásna reštaurácia a bolo to niečo v štýle karaoke.
„Idem to vyskúšať!“Povedala keď po tom ako v sebe mala už zopár pohárikov piva.
Veronika spievala pesničku „Sex Bomb“ a pritom sa roztomilo krútila dookola a poskakovala ako keby to bola nejaká oslava narodenín.Potom sa ku mne vrtátila uplne vyčerpaná a ja som jej podal pohár džúsu.
„Bola si super!Nemohol som sa prestať smiať!“Povedal som jej.
„Raz by si to mal skúsiť aj ty.“
„Raz to určite skúsim.“Než som si to stihol všimnúť začala do seba liať ďalší pohár piva.
„Nemala by si toľko piť.“Povedal som a jemne som jej nápoj z ruky zobral.
Bohužiaľ ma neposlúchla a pila ďalej.
Domov som ju odniesol na chrbte.Bolo to perfektné.Prázdna ulica, rozsvietené lapmy, len ja a Veronika.
„Tak sme tu.Vysadať princezná.“
„Hmm…ja sa ešte nechcem postaviť.“Hovorila veľmi šušlavo.Bolo vidno že unavená tak som ju odniesol až na posteľ.Od únavy som zaspal aj ja.
______________________________________________________________
Bolo asi štyri hodiny ráno a mňa zobudilo zvonenie telefónu.Veronika našťastie tvrdo spala.
„Haló?“
„Ahoj Daniel tu je Olivia.“
„Mhm…Olivia?Prečo voláš takto neskoro?“Hovoril som veľmi prispato.Bol som v polospánku.
„Len som ťa chcela počuť…“
„Čo?!“A zložila.Nechápal som tomu.Potom som sa očkom pozrel na krásnu Ver.Nikdy by som ju za Oliviu nevymenil.Tak či tak som nechápal čo mal tento hovor znamenať.