Deň: 5. októbra 2011

„Ty to ešte stále nechápeš?!“Nahnevane som na ňho pozrela.Ani keby som mu to napísala písomne tak to nepochopí. „Prepáč ale nechápem.No a čo že si s ním chodila?Veď je to

„Prečo sa o tom nechceš rozprávať?“Mark na mňa nechápavo pozrel. „Pretože…na to nechcem spomínať.“ „Aha.Chápem.“Som si istá že nechápal ani slovo z toho čo som hovorila.Povedala som nech to necháme

Pozerala som sa zasnene z okna zatiaľ čo moja sestra sedela pri počítači.V ruke som zvierala Humanoid a snažila som sa nepozerať sa na jeho tvár lebo som vedela že

V ten deň.V ten deň ako som ho uvidela som zomrela a znova som sa narodila.V ten deň som začala byť iným človekom.Už to nebola tá istá Prue ako voľakedy.Bol

Už viem načo mám talent.Na depresívnu náladu.Myslím že aj keby som vyhrala v loterii tak by som nebola dostatočne šťastná.A viem prečo.Pretože mne na materiánych veciach nezáleží.Ja chcem len jednu

Načo ja mám vlastne talent?Premýšľam nad tým celý deň.Cestou do školy, potom v škole a nakoniec aj cestou zo školy.Dave ja rodený vodca.Anna vie krásne spievať.A ja?Načo mám nadanie ja?

Sedím na lúke, krásnej lúke obklopenej veľa kvetinami.Premýšľam nad Daveom.Zvieram v ruke mobil a usilujem sa presvečiť samú seba že nič nieje také ako si namýšľam.Bohužiaľ… Dave je niekto o