Ich liebe dich Bill <3 Nezařazené Svet za mojou stenou (26.časť)

Svet za mojou stenou (26.časť)

Ten deň sa nenávratne blížil.Každú minútu bol bližšie a bližšie a ja som mala každú minútu väčší a väčší strach.Myslela som si že ten strach je už preč, že jevšetko v poriadku no ako sa zdá strachu sa tak ľahko nezbavím.Bude ma prenásledovať dokedy sa mu nepostavím.
Chcem sa mu vôbec postviť?Neviem.
V mojom vnútri prevládal neuveriteľný chaos ktorému som sa postaviť nemohla či už som chcela alebo nie.
Mobil na ktorý som už dávno úplne zabudla zrazu začal vybrovať a na displeji sa objavilo meno Yetty.
„Áno?“Ozvala som sa.
„Prudence?Ahoj!Neruším?“Yettyn hlas ma v tejto chvíli vedel neuveriteľne ukľudniť a nadobudnúť vo mne pocit harmónie.
„Nie nerušíš.Ty nikdy nerušíš Yetty.“Usmiala som sa aj keď to nemohla vidieť.
„To som rada.Len chcem vedieť či si v poriadku a tak.Veď vieš.Mám o teba trochu strach, dúfam že sa teraz nepotuluješ niekde po ulici a nespíš pod stromom!“Zasmiala som sa nad jej prehnanou starostlivosťou.Jej slová ma nesmierne dokázali zahriať pri srdci.
„Nie neboj som v hotelovej izbe.Som úplne v poriadku.A čo ty Yetty?Nevidela som ťa dva dni a pripadá mi to ako celá večnosť.“
„Nechceš sa stretnúť?V akom si hoteli?Prídem po teba.“Nadiktovala som jej meno hotela a opísala som jej miesto kde som.Hneď vedela kde to je a povedala že za pár minút bude stáť pri vchode.Neváhala som ani chvíľku a okamžite som sa začala obliekať.Vybehla som z izby a utekala som po schodoch tak rýchlo ako sa len dalo.Pripomínalo mi to časy keď som každý deň chodila takto za Markom porozprávať sa.Tie časy sú však už dávno preč.
Videla som Yetty pri vchode a všimla som si ako mi zamávala svojou chudou rukou.
Otvorila som vchodové dvere do hotelu a vyšla som von.
Yetty ma horlivo objalas a ja som jej objatie opätovala.Hneď ako sme sa od seba odtiahli som si všimla že má na sebe tričko, sukňu, tašku všetko s logom jednej jedinej skupiny.Tentokrát mi však nebolo až tak veľmi do plaču.Prišlo mi to milé.
Zhovárali sme sa o veľa veciach a ja som sa cítila príjemnejšie než kedykoľvek predtým.Napriek tomu že je Yetty mladšia som mala pocit ako keby to bola moja staršia sestra ktorú som nikdy nemala.
Sadli sme si na starú drevenú lavičku a rozprávali sme sa ako keby sme sa poznali veľmi dlho.Niekedy sme sa chichotali ako nejaké pubertiačky a ja som si pripadala ako keby som mala znovu pätnásť.
Všimla som si že okolo nás prechádza partia chlapcov ktorí vyzerali ako keby utiekli z prísne stráženého väzenia.Obe si nás premerali pohľadom a ja som len sucho prehĺtla no napriek tomu som sa pokúšala stále sa ľahostajne zhovárať s Yetty.
Aj ona si ich všimla.Pozrela sa na nich nahnevaným pohľadom a nakoniec pokračovala v našom dialógu.
„Tokio Hotel čo?“Povedal jeden z nich a povýšene si odfrkol a následne si odpľul.
„Máš s tým nejaký problém?“Drzo reagovala Yetty.
„To si píš.Kto už počúva takéto sračky.“
„Kto si že o nich takto rozprávaš.“Yetty sa postavila tak aby bolo ešte viac vidno jej oblečenie s výrazným logom.
„A kto si akože ty?“Zasmial sa.Ja som ich len nemo pozorovala.
„Odvolaj to.“
„Čo?“Ten chlap sa na ňu pozeral ako na mimozemšťana z marsu.Pripadalo mi že Yetty pohŕda a to sa mi vôbec nepáčilo.Bola som však príliš plachá aby som sa zapojila do tejto hádky.
„To čo si o nich povedal.“
„A keď nie tak čo.“Stále sa provokatérsky usmieval.
„Tak ti rozbijem tie tvoje provokatérske ústa.“Bola naozaj nahnevaná.Vôbec ma to neprekvapovalo.Ani mňa netešilo že niekto kto vôbec nevie aký Bill je o ňom a jeho celožitnom diele hovorí niečo takéto.
„Hej?A čo keby som ti ich rozbil ja?“Všimla som si že jeho úsmev sa zrazu zmenil na nahnevaný úškrn.
„To by si skúsil…“
„A čo?!“Nahnevane vyštekol.Celá jeho partia spravila malý kruh okolo Yetty.Zľakla som sa.Aj keď som Yetty poznala len chvíľku znamenala pre mňa veľa.Na pár dní mi dala strechu nad hlavou a pomohla mi tak ako ešte nikto iný.Postavila som sa.
Jeden z nich Yetty odporne podrazil nohy tak že behom minúty ležala na zemi.
„Yetty!“Vykríkla som a snažila som sa cez tých chlapcov dostať k nej a podať jej ruku aby vstala.To však nešlo.
„Aké máš detinské meno na to že máš také veľké reči.“Hlavou kývol na dvoch chlapov vedľa neho a obidvaja do nej začali surovo kopať chodidlami.
„Prestaňte!“Zakričala som zatiaľ čo sa Yetty pokúšala vstať no tí dvaja jej to nedovolili.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

Osudoví.Osudoví.

Slnko zapadá, ďalší rušný deň Oranžová obloha, ďalší temný sen Hlasný smiech, bolestivý plač Čo sme preboha vlastne zač?! Dýchame slobodu každým kúskom nášho tela Letíme do neba ako neriadená