„Prečo sa o tom nechceš rozprávať?“Mark na mňa nechápavo pozrel.
„Pretože…na to nechcem spomínať.“
„Aha.Chápem.“Som si istá že nechápal ani slovo z toho čo som hovorila.Povedala som nech to necháme tak pretože táto debata nikam nevedie.
„Ale ja potrebujem…to nejako vyriešiť s Lindou a ty si jediná ktorá mi môže pomôcť.Kamaráti by sa mi vysmiali.“Musela som sa pousmiať.Je zlaté ako sa snaží v sestrinom vzťahu.
„Ja som ti už povedala čo máš robiť.Čo viac by si chcel?“
„Neviem.Chcem aby konečne prestala stále baliť iných chalanov keď má mňa.“
„Neviem.Chcem aby konečne prestala stále baliť iných chalanov keď má mňa.“
„Ale no ták.Ona len chce aby si žiarlil a perfektne jej to ide.“Potľapkala som ho kamarádsky po chrbte.Keby tak vedel aké to má ľahké.Môže so svojou láskou byť 24 hodín denne.
Vrátila som sa domov keď už bolo zotmeté.Linda sedela na postely a písala si do toho svôjho denníčka.Nikdy som jej denník nečítala pretože okolo neho vždy robila zbytočné haló ktoré je podľa mňa prehnané.Čo je na tom že si niekam zapisuje svoje tajomstvá?Som si istá že keby som si ich niekde zapísala ja hneď by si ich všetky prečítala.Lenže to ja nemôžem dovoliť.Mám svoje tajomstvá zapisané vo svojej hlave a tam aj zostanú.Hlavne jedno veľké.
Bill.Určite si myslí že už odkedy odišiel som už vystriedala tisíc chlapcov no nieje to pravda.Odkedy odišiel nemilosrdne som od seba odháňala každého kto sa mi pokúšal vyznať lásku lebo som si pripadala že Billovi zahýbam i keď to nieje pravda.Určite už na mňa dávno zabudol.
Ľahla som si do postele a tvrdo zaspala.Noc prešla ako jedna sekunda.Ani som si to nestihla uvedomiť a už som otvorila rozospaté oči.Nechcelo sa mi byť doma pretože čím viac som tu bola tým viac som myslela na Billa.Umyla som si tvár, učesala vlasy a hodila som si okolo ramien bundu.Než si to moja sestra stihla všimnúť vyletela som spoza dverí von na chodbu.
Za pár minút som bola vonku.Prechádzala som sa po snehu presne tak ako včera.
„Zima.“ Šepla som do prázdnoty.
„Bill mal vždy rád zimu…“Povedala som si sama pre seba.Skôr než som sa stihla rozplakať poklepkal ma niekto po pleci.Otočila som sa.
„Mark!Musíš ma prestať takto strašiť.“
„Prepáč ale mám rada ten tvôj preľaknutý pohľad.“ Zasmial sa.Tiež som sa zasmiala.
„Ak chceš ísť za Lindou, je hore.“
„Nie chcem sa s tebou porozprávať.“Prevrátila som oči.Nechcela som sa s ním o ničom rozprávať.
„No fajn, o čom?“
„O tebe.“
„Ako to myslíš?“
„Včera si mi povedala že sa o tom nechceš rozprávať a ja som zvedavý.“
„Nemáš byť na čo.“
„Tak mi to povedz.Prečo sa o tom nechceš rozprávať?“Začínal mi liezť na nervy.
„Tak fajn ale nesmieš to nikomu povedať je ti to jasné?“
„Sľubujem.“
Na chvíľu som zaváhala.Čo ak to povie mojej sestre?
„Ozaj to nikomu nepovieš?“
„Ozaj to nikomu nepovieš?“
„Nie prisahám.“
„No dobre.Milujem Billa Kaulitza.“Bolo to rýchle.Nadýchla som sa a povedala to.Bolo to ako skočiť do studenej vody.
„No a?Uznávam nezdá sa mi zrovna ako normálny chalan ale čo je na tom?“
„Ja som…“Nevedela som či je dobré mu to povedať.Navonok vyzeral že sa mu dá dôverpovať ale môžem si tým byť istá?
„Čo si?“
„Ja som s ním…chodila som s ním.“Snažila som sa to povedať tým detským spôsobom aby tomu rozumel.Začal sa posmešne rehotať čo ma neskutočne vytáčalo.
„A pre toto som ti to nechcela povedať.“
Zrazu sa zatváril vážne.
„Počkaj…ty si nerobíš srandu?“
„Nie nerobím.Niesom decko ako ty.“
„Aha prepáč.Ale nechce sa mi tomu veriť.Nemohla si chodiť s Billom Kaulitzom.Veď si len obyčajný človek niesi ani len slávna.“
„Tomu ty nepochopíš!Chcel si to vedieť tak to vieš.“
„Ospravedlňujem sa.A teda..v čom je problém?“