Apatia.

Rada by som napísala článok.
Veľmi rada.
Lenže moje pocity sú natoľko otupené že nedokážem vnímať tak ako vnímam vždy keď miesto mňa rozprávajú moje prsty ktoré veselo skackajú po klávesnici.
Moja najlepšia priateľka Viki často hovorí: „Chcem byť milovaná.“
A ja si v poslednej dobe pomyslím: „Ja už radšej nie.“
Je to zvláštne.Myslela som si že je to nemožné, nič necítiť.Ale je tomu skutočne tak.Necítim nič.
Necítim bolesť.
Necítim lásku.
Chcem byť šťastná.
Lenže ako?
Ako, keď jediné čo cítiť dokážem, je úbíjajúca osamelosť?
Želala by som si môcť ho objať.Aspoň raz pocítiť jeho vôňu.Aspoň raz cítiť ten pokoj.Tú istotu.
Že je všetko v poriadku.Že už nebudem mať strach.
Áno.Vlastne má Viki pravdu.
Chcem byť milovaná.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

Ničota.Ničota.

Svetlo zaslepuje môj pohľad dopredu, hľadám aspoň jeden stratený tmavý kút.Je toto skutočný odraz môjho bytia? Je toto skutočný odraz démonov čo sa na mňa rútia? Kričím „Drž ma, zachráň