Rada by som napísala článok.
Veľmi rada.
Lenže moje pocity sú natoľko otupené že nedokážem vnímať tak ako vnímam vždy keď miesto mňa rozprávajú moje prsty ktoré veselo skackajú po klávesnici.
Moja najlepšia priateľka Viki často hovorí: „Chcem byť milovaná.“
A ja si v poslednej dobe pomyslím: „Ja už radšej nie.“
Je to zvláštne.Myslela som si že je to nemožné, nič necítiť.Ale je tomu skutočne tak.Necítim nič.
Necítim bolesť.
Necítim lásku.
Chcem byť šťastná.
Veľmi rada.
Lenže moje pocity sú natoľko otupené že nedokážem vnímať tak ako vnímam vždy keď miesto mňa rozprávajú moje prsty ktoré veselo skackajú po klávesnici.
Moja najlepšia priateľka Viki často hovorí: „Chcem byť milovaná.“
A ja si v poslednej dobe pomyslím: „Ja už radšej nie.“
Je to zvláštne.Myslela som si že je to nemožné, nič necítiť.Ale je tomu skutočne tak.Necítim nič.
Necítim bolesť.
Necítim lásku.
Chcem byť šťastná.
Lenže ako?
Ako, keď jediné čo cítiť dokážem, je úbíjajúca osamelosť?
Želala by som si môcť ho objať.Aspoň raz pocítiť jeho vôňu.Aspoň raz cítiť ten pokoj.Tú istotu.
Že je všetko v poriadku.Že už nebudem mať strach.
Áno.Vlastne má Viki pravdu.
Chcem byť milovaná.
Ako, keď jediné čo cítiť dokážem, je úbíjajúca osamelosť?
Želala by som si môcť ho objať.Aspoň raz pocítiť jeho vôňu.Aspoň raz cítiť ten pokoj.Tú istotu.
Že je všetko v poriadku.Že už nebudem mať strach.
Áno.Vlastne má Viki pravdu.
Chcem byť milovaná.