Stalo sa to asi pred mesiacom.Sedela som v kresle a oproti mne sedela moja najlepšia priateľka.Napadlo mi…čo ak? Čo ak…V očiach som mala slzy.„Viki?“ „Áno?“ „Hanbíš sa za mňa?“Srdce mi
Mesiac: december 2011
Prečo vcelku normálny človek vlastne nieje vcelku normálny.Prečo vcelku normálny človek vlastne nieje vcelku normálny.
Nedávno, vlastne včera, keď som odchádzala domov zo stretnutia s mojou najlepšiou priateľkou, som si narátala presný počet peňazí na kúpu lístka na autobus.Presnejšie, 45centov. Držala som ich v dlani
Ničota.Ničota.
Svetlo zaslepuje môj pohľad dopredu, hľadám aspoň jeden stratený tmavý kút.Je toto skutočný odraz môjho bytia? Je toto skutočný odraz démonov čo sa na mňa rútia? Kričím „Drž ma, zachráň