Nemožne, zas a znova beriem do rúk paletu,
hoc je moja tvorba zbytočná.
Môžem len dúfať že sa naše pohľady zapletú
Kto mi dosvedčí že je láska skutočná?
Snívať o popularite prostých veršov,
je to tá najkrajšia predstava.
Avšak stretnúť sa len s pozornosťou menšou,
to sa umelcom nestáva.
Túžba mi srdce do priepasti rúti,
trpko maľujem ruže modré.
Princezná vo veži, tá čo neprestajne smúti
Bože daruj mi niečo nekresťansky dobré!
Daruj mi slávu, daruj mi hriech v horúcom podsvetí,
obdaruj ma čímkoľvek čo ma osvieti.
Dožič mi tú najomamnejšiu slasť,
nech sa mi konečne podarí úľavu nájsť.
Hopla!Obraz zničil môj tieň.
Moje slzy sa menia na zakalenú vodu
Prosím už ten márnivý osud zmeň.
Budete svedkami veľkého zrodu!
Princezná tíško plače, narieka
odpusť mi ten žalostný spev.
A než zaznie pravda odveká,
vyžeň zo mňa všetok môj hnev.
Hnedé oči,ochráňte ma pred svetom
urobte mi bytie ľahkým.
Aby som cítila lahodný vzduch pred vzletom,
a všetko by bolo ako vtedy, ako predtým.
Princezná len hrdo vstala,
vždy robila to čo mala.
A zatiaľ čo chce okúsiť ten svet skazený,
kričí: „Zachráňte ma, som vo väzení!“