Leží na ľahkých oblakoch, telo v kŕči
Červy, šváby a kŕdeľ motýlov, samovražda
Panenská blána petrhnutá v sekunde narodenia
Cíti sa tak skutočne každá?
Prelievam krv, z jednej dlane do druhej
Biblia horí vo farebných plameňoch
Oči vykakujú z jamiek, vzpieram sa smrti krutej
Telo zožiera po kúskoch stádo jeleňov
Zapadá do prachu, duša nad ňou plače
Jedna blcha za druhou po mäse skáče
Plesnivie pod návalom krivdy
Nalejte mi do hrdla aspoň trochu čistej pravdy
Možno potom konečne vzplanie moje telo
Od vzrušenia sa celé chvelo
Nahé ruky blúdiace po jemnej pokožke, ako by sa ti chcelo
Zvraciam všetky lži, moje srdce je čierne
Vždy ti slúžilo tak strašne verne
Chaos vdychuje moju dušu, berie si ju po kúskoch
Padám na ceste plnej smradľavých bodliakov
Pod návalom modrookých blondiakov
Želala by som si nebyť taká čistá
Zkazená je cesta, hmlistá
Zomriem sama v temnote
Sama, v čiernej slepote
Na nejakej drahej kapote
Sama, v najhlasnejšom šepote
Sama v zhrdzavenom šrote
Až kým sa znova nenarodím v celej svojej skazenej novote
Potom, po smrti znova vstanem z popoľa
Plačúc pred dverami samotného Neba
Počujem nekompromisného sokola
Vidím len špinu, smrad a teba
To som ja, tak málo bojovná
Stratená, padlá Kráľovná