Od toho dňa sa mi deň čo deň ozýval chlapec s tými najnešťastnejšími očami na celom svete.Od toho dňa som každý deň preciťovala tóny jeho hlbokého hlasu.
Taký jemný, keď šepkal.
Chrapľavý, keď sa smial.
Rezonujúci, keď rozprával.
Čistý, keď plakal.
V jeden večer to bol obyčajný šestnásť ročný chlapec túžiaci po telesnej blízkosti s akoukoľvek bytosťou ktorá vlastní ženské telo, jeho hlas rozplývajúc sa nad svojimi vlastnými predstavami.Rád by ochutnal, vravel.Rád by ochutnal.
V ďalší večer to bol osamelý rojko premýšľajúci nad vlastným životom, topiaci sa v samote ktorá sa stupňovala stále viac a viac.Aspoň on to tak hovoril.
Iný večer to bol chlapec desaťročný, utekajúc po lese si pridŕžal mobil pri uchu a kričal že je „voľný, tak voľný.“.
A ja, nepatrný pozorovateľ, vedec v ponurom plášti som len analyzovala jeho povahu stále do väčšej hĺbky a smiala sa na svojej vlastnej trúfalosti.Je ako tá najtemnejšia hlboká diera, čím hlbšie sa človek dostane tým je tam väčšia tma.
Noc čo noc som fajčievala na balkóne, držiac si pri uchu mobil, úsmev od ucha k uchu.
Akosi som zabudla.
Akosi som si zabudla ubližovať, zabudla som sa cítiť naničhodne.Zabudla som vyčítať si všetko zlé, zabudla som že som len tá istá blúdiaca duša ako predtým.Môj chaos zrazu dával zmysel, tam kde som to upratovala pridávaním jaziev na tele to teraz bolo v poriadku pretože on.Jednoducho pretože on.
Tá najkrajšia, najsvetlejšia a najprostejšia odpoveď.
Pretože on.
Maľovala som len vtedy keď mi chýbal jeho hlas, neboli to však obrazy plné paniky ako predtým.Boli to maľby plné nádeje, priezračnej lásky.
Až v jeden večer sa ozvalo radostné „Uvidíme sa.“
„Kedy?“spýtal sa môj bojácny hlas.
„Prídem.O pár dní prídem a z cesty zídem a ešte aj zívnem a…“
„Prídem.O pár dní prídem a z cesty zídem a ešte aj zívnem a…“
Smiala som sa.Spieval akúsi hlúpu starú pesničku ktorú si pamätám z detstva.
„Zasa nie si príliš triezvy však?“povedala som so smiechom.
„No už skoro som ale uvidíme sa uvidíme!“hlesol.
Od toho dňa sa mi celé telo chvelo takmer nepretržite od vzrušenia a príjemného stresu.Bude to úplne iné ako naposledy.Úplne iné.Nič viac na svete by som si neželala.
Neustále som premýšľala nad tým ako to asi bude prebiehať.Predsa len, takmer vždy bol opitý, to by bola skvelá výhovorka.Nezáleží mi na tom.Nech sa deje čokoľvek.Nezáleží mi vôbec na ničom, cítim sa ľahko.Nikdy v živote som sa necítila ľahšie.
Až nadišiel ten deň.Mala som pocit že každú chvíľu omdliem.Že zomriem od šťastia, od nadšenia, od nervozity.