Stratila som dvacku
Cestou popri zhrdzavenom zábradlí
Hlavu som si položila na striebornú tácku
Nech viem že samoja snaha o ňu zrkadlí
Stratila som nádej
Cestou do schátraného obchodu
A s ňou aj výraz tváre mladej
Zmizli len tak, za pochodu
Stratila som vášeň
Cestou do hudobného kráľovstva
A som stále ďalej
Od skutočného majstrovstva
Stratila som oheň
Cestou za všetkými tými snami
V rukách držím vyhasnutú pochodeň
A na rukách zapálené rany
Stratila som všetko
Preto teraz sedím s kúskom plátna v dlani
Píšem báseň o temnote
O beznádeji na svitaní