Dievčatko kráčalo pomaly po špinavom chodníku a obzeralo sa všade naokolo.Stále objavovalo, skúmalo, porovnávalo akoby všetko videlo úplne po prvý raz.
Pri jednej prechádzke svetom ju oslovil tajomný muž.Zaujalo ju, že vyzerá sebavedomo a zároveň veľmi neisto.Chcelo vedieť čo je za tým a chcelo si ho podmaniť tak veľmi aby zistilo v čom sa skrýva tajomstvo jeho zvláštnej osobnosti.
Muž načiahol ruku a dievčatko bez váhania prijalo pozvanie do temného sveta s prímesou jasných temperových farieb.Svet plný vydýchaného vzduchu, starých kníh a jednej malej, úplne maličkej izby.Takej že by sa do nej vošla len jediná osoba spolu s tajomným prízrakom.Jedine dievčatko.
Ako sa spolu prechádzali po tomto novom, pre ňu čarovnom svete, malo dievča pocit že tento pán ju premenil na mazľavé pevné keramické blato a nechalo sa formovať do tej najprijateľnejšej a najprehnanejšej podoby pri čom za odmenu vyžadovalo aby jej prezradil všetko čo skrýva.
Stačil krátky čas kým z dievčatka vyformoval krásnu ženu, Kleopatru jeho súčasného života.Avšak, stále jej neprezradil to po čom tak veľmi túžila a jej dušu začal zaplňovať rovnakým množstvom temnoty ako aj svetla.
Raz harmónia, raz chaos, raz výstup a raz pád.
Až kým si ju jeden večer neuložil do postele s priesvitnými perinami a ona, plná radosti aj hnevu ticho nepošepla:
„Kto si?Si démon alebo anjel?Si začiatok alebo koniec?Dozviem sa to vôbec?“
Muž s tmavými vlasmi sa len prekvapene zahľadel do jej zvedavých očí a odvetil:
„Vari som ti dosť názorne neukázal kto som?Som ten čo má oči zatvorené keď všetci ostatní pozerajú.A som ten kto sa díva tam kam nik iný nedovidí.Som ten čo plače ak sa ostatní smejú.Som tvoj strach a tvoja fantázia.Som to, čo prevláda.“
V tú noc obaja splynuli v jedno.
A jej svet už nebol rovnaký.Stále objavovala, skúmala a porovnávala.Avšak silnejšie, pozornejšie, osamelejšie a s láskou.
Pochopila že sa musela stať ženou aby bola znova malým dieťaťom.
A všetko, úplne všetko sa zmenilo.