Vždy som chcela byť
Tou čo kráča po skle
Tou čo ju vidíš veľa piť
Keď sa stráca v pekle
Občas som chcela byť tou
Čo žiari ako slnko na oblohe
Prebojuje sa tŕnitou spleťou
Láskavý chameleón v každej podobe
Avšak nikdy som nechcela byť ženou
Čo zabúda na život
Stráca sa s každou ozvenou
Už zasa je mi clivo
Už taký dlhý čas som necítila
Sladkú triašku v kolenách
Už dlho som sa nevlnila
Ako víla zmýšlajúca v písmenách
Už dávno v ich očiach nie som
Tá nespútaná, ako tornádo
Už dávno nie som miestom
Pre tých čo sa cítili tak mlado
Ako prízrak blúdim a rozdávam
Posledné kúsky tej nevšednej slečny
Na ktorú som bola taka hrdá
So smútkom a sklamaním dodávam
Že som bola na ňu príliš tvrdá
Je to fajn, som za vodou
Stále ešte nemám problém so slobodou
Len mám pocit že som už stará
Na to aby som bola taká malá
Nemám čas sa znova učiť milovať
Nemám čas sa učiť žiť
Nemám čas tie dni vytvárať, rýsovať
Moja myseľ bude ďalej hniť
Demolačná sila zanechala nový začiatok
Pre skvelý život plný prekvapení
Mne však zostalo len priveľa pamiatok
A mám strach či sa to niekedy zmení
Som obyčajná ako zrnko piesku
Všetko krásne je už pod zemou
Statočne sa držím tej trochy lesku
Aspoň chvíľu byť krásnou ženou