Po vyučovaní:
Sim Yin:
Konečne je koniec.Uuf to bola doba.Ayra mi dala svoje mobilné aj icq číslo.Stále si s ňou píšem je to úžasné…
hArAjUku_sIm:Ahoj Ayra!Uz som tu.Co si to potrebovala?
Ayra_K:Chcela som sa spytat ci si niekde nevidela taky maly papierik.Nieco ako basnicku ale pripominalo to skor piesen.Vies ked som sla z triedy asi mi to vypadlo je to velmi dolezite a ja to nikde neviem najst:(
hArAjUku_sIm:Aha tak to neviem prepac.Ak ti to pomoze tak jedno dievca z nasej triedy stale vykrikovalo ze naslo nejaku super pesnicku a tak.Ale nemusela to byt ta tvoja.
Ayra_K:Aha dik ze si ma upozornila:) Ja uz musim ist maj sa:)))
A odišla.Śkoda že jej nemôžem pomôcť.Sedela som za počítačom a rozmýšlala som ako jej vynahradiť to že ma dneka zachránila pred tým úchylom.Mám to!Upečiem jej koláč.Vždycky som chcela byť za každej okolnosti správna Harajuku lolita.harajuku lolity sú roztomilé,ku každému milé a detinské.Nedá sa povedať že by som taká bola telom i dušou ale predsalen by som sa tak mala správať aspoň navonok.Budem roztomilá a milá.Upečiem roztomilý koláč a som si istá že ju to poteší.Vlastne dúfam.Zrazu som niečo začula.Počkať to je zvonenie.Zvoní mi mobil.Hmm…to číslo nepoznám.Zdvihla som to a čakala až sa ozve hlas…
Ayra:
Kde je?Kde je?!KDE JE?!Kde som ho len mohla stratiť?Kam som ho mohla dať?Ako som mohla byť tak nepozorná?Len tak vytratiť niekde na zemi svoje umelecké dielo…to snáď nieje pravda!Musím ho nájsť….jediné čo ma napadá je ísť do školy a začať ho tam hľadať.Počkať zase tu niečo crngá.Aha to bude mobil.Vyhrabala som ho z obrovskej hory oblečenia,papierikov a kresieb.Konečne som ho držala v ruke a mohla zdvihnúť.
„Haló?Tu Ayra Kirosaku.“
„Ahoj Ayra.Pamätáš si na niečo menom „Being Different“?“ Ten hlas mi niečo hovorí.
„Prosím?Being Different?To myslíte vážne?Tú pieseň hľadám celé hodiny!Kde ste ju našli?“
„Ukázala mi ju jedna tvoja spolužiačka.Som milo prekvapený že v škole máme takých talentovaných žiakov.Máš dneska čas?Chcel by som sa s tebou stretnúť asi o polhodinu v triede angličtiny.“
„A kto vlastne ste?“ mám trochu strach.Chce sa smnou stretnúť učiteĺ to neveští nioč dobrého.Uvidíme…
„Tvoj učiteľ hudobnej.Tak môžeš tu byť o polhodinu?“
„Áno hneď som tam.“
Zložil.Hneď som si začala hádzať veci do tašky,česať si vlasy a úrezliekať sa z teplákov a vyťahaného trička do normálneho (teda aspoň pre mňa normálneho)oblečenia.
Kelly:
„Pán učiteľ?“
„Áno?“
„Kedy príde?“
„Asi o polhodinu.Si si istá že je to dobrý nápad?“Pozrel sa na mňa aj na Jenn.Tá tam len tak nevinne sedela a pozerala vystrašene okolo.Áno niekedy mám bláznive nápady uznávam.Ale tento bol naozaj jeden z tých najlepších bláznivích.Som si istá.
„Myslím že je to to najlepšie čo ma kedy napadlo.Nemajte obavy účo dopadne to úžasne viem to.“
„A čo ty Jenn?Čo si o tom myslíš?“Víťazoslávne sa na ňu pozrel.Asi si bol istý že povie že má strach a že by z toho najradšej vycúvala.Nie.Jenn bude vždycky stáť pri mne.
„Ja….ja…ja súhlasím s Kelly.“ Vedela som to!Jenn je výnimočná kamarátka.
O pár minút niekto pootvoril dvere.Bola to Ayra.
„Tak som tu.Dáte mi tú pieseň?“
„Počkaj,počkaj….nepovedal som ti že ti ju dám.Poviem ti čo by sme spravili s tvojím talentom aby si ho mohla TY dávať ostatným.“Zobral z nejakej police 3 papiere.Rozdal ich mne,Ayre a Jenn.Bola to stará pesnička od Madonny.
„Tak.Túto pesničku asi všetky poznáte.Zaspievajte mi ju.“
Jenn:
To snáď nie.Ja?Spievať?Ja sa hanbím vôbec rozprávať nieto spievať.Potiahla som jemne Kelly za rukáv.
„Kelly?“Povedala som tichúčko.
„Ćo sa deje Jenn?“
„Ja…ja neviem spievať.“
Okamžite vstala a išla za učiteľom.O niečom s ním rozprávala zatiaľ čo som ja s Ayrou len tak sedela na lavici a pozerala do textu.potom ku mne prišiel učiteľ.
„Vieš hrať ne nejaký nástroj?“ Opýtal sa.
„No…vlastne áno.Viem hrať na klavír.“ Vypúlil oči.Vyzeral až strašidelne.
„To je úžasné!Dám ti jedny noty a zahraj ich prosím.Tamto je klavír vidíš?“ Ukázal prstom na nádherný,starý klavír v gothickom štýle v rohu triedy.Bol krásny.Hranie na klavír milujem ale nerada sa s tým vyťahujem.Dal mi noty na pesničku ktorú som mala zaspievať.Začala som hrať a do toho začala Ayra a Kelly spievať.Učiteľ to ukončil agresívnym výkrikom „STOP!“
„Čo je?“Spýtala sa drzo Kelly.
„Kelly nechcem ťa uraziť ale ty nemáš zrovna talent.Hovorila si mi že vieš hrať na gytaru.Počkaj chvíľu.“ Odišiel do skladu.Vrátil sa odtiaľ s krásnou punkáckou gytarou ktorá na sebe mala malé modré ohníky.Dal jej noty a mohlo sa začať.
Leja:
To snáď nie.To nie.Ako som sa len mohla nechať nachytať pri sprejovaní na zadnú časť školy.Dielo bolo skoro dokončené a práve vtedy prišiel ten idiot.Musím tu sedieť po škole a čakať.Nič iné než čakať.Zobrala som dve ceruzky a začala som nimi bubnovať po lavici.Bicie….bicie..bicie….môj brat hral v skupine na bicie.Bol to ten najlepší bubenník na svete.Keď som bola malá hrával sa somnou že sme super-hviezdy.Ja som bola speváčka a on bol môj bubenník.Neskôr sme boli obidvaja bubenníci.Vždy keď už mal nejaké paličky opotrebované dal mi ich a ja som sa s nimi hrala na bubennícku hviezdu.Prečo ja?Prečo musel práve on zomrieť?Je neskoro sa nad tým zamýšlať.Do triedy prišiel uletený chlapík s kockovatou košelou a v ošúchaných rifliach.Rozprával sa s učitelom ale ja som ich moc nevnímala.Potom prišiel ku mne.
„Ahoj.Ako sa voláš?“
„Ja?Leja.A čo sa vôbec staráte?!“
„Máš talent.Poď za mnou niečo ti ukážem.“
Zaviedol ma do triedy plnej nástrojov a nôt.Pravdepodobne to bola trieda kde sa učí hudobná.Bolo tam pár dievčat.Myslím že sú somnou v triede.Všetky sa postupne predstavili a ja som sa o to tiež pokúsila.Potom mi učiteľ strčil do ruky bubennícke paličky.Zaviedol ma k biciam a povedal „Zabubnuj nám nejakú melódiu.“
Neviem prečo ale neodvrávala som.Zdalo sa mi že tento učiteľ ma chápal.Je jasné že si to len namýšlam pretože on nevie čo sa mi stalo.Nie.On nevie čo sa stalo môjmu bratovi.Začala som bubnovať prvú melódiu čo ma napadla.
„Si úžasná!“
„Máš fakt talent!“
„Výborne Leja….niečo by som ti chcel ponúknuť…“