Snažím sa nahmatať tvoje ruky v temnote.Cítim ich snáď všade.Náš smiech sa ozíva navôkol, priamo k stenám a znova späť.
Sme mladí a nešťastní, sme mladí a chceme zomrieť v celej svojej skazenej kráse.
Utekáme čo nám nohy stačia, preč od vyspelej reality.Tak ďaleko ako sa len dá.
Sme takí zakázaní.
Túžim ešte po poslednom bozku avšak moje motlidby zostávajú nevyslyšané.Chýbaš mi.
Smiešne bitky v steblách trávy, tráva v hlavách našich, milujem ťa.
Smiešne bitky v steblách trávy, tráva v hlavách našich, milujem ťa.
Nezáleží na tom ako dlho bude trvať naše navždy.Možno mesiac, možno deň.
Len prosím neodvracaj ten zvrátený pohľad, chcem tu zostať celý rok.Beriem do rúk nôž, chystám sa zabiť spiacu princeznú tak rýchlo ako je to len možné.Chcem byť voľná no napriek tomu zo sebou ťahám okovy na každé vznešené miesto nazývané tým našim, privlastnené bláznovstvom.
Si nekonečný.
Avšak nie môj.
Avšak nie môj.