Ruže bez tŕňov.

Čo je vlastne dokonalosť?
Je to snáď pocit?
Alebo stav nášho tela?
Je to snáď úloha?
Mojou mysľou už neprejde myšlienka zrelá.
Som snáď ten kto píše príbeh života vlastného?
Tak prečo padám, prečo nechávam ostatným pocítiť pocit výhry,
pocit chuti sťa jedla slastného?
Budem tancovať kým nepomriem, je snáď toto moja pýcha?
Nezastavuj ma, teraz už nie
teraz keď jediné čo mi dáva pocítiť život sladký
sú studené kvapky dažďa dopadajúce na moje úbohé oči.
Moja duša je zrkadlom toho najpochybnejšieho obrázku,
ale kto v tomto svete stratenom, ešte bojuje za lásku?

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

Cestou.Cestou.

Stratila som dvacku Cestou popri zhrdzavenom zábradlí Hlavu som si položila na striebornú tácku Nech viem že samoja snaha o ňu zrkadlí Stratila som nádej Cestou do schátraného obchodu A