Nedávno, vlastne včera, keď som odchádzala domov zo stretnutia s mojou najlepšiou priateľkou, som si narátala presný počet peňazí na kúpu lístka na autobus.Presnejšie, 45centov.
Držala som ich v dlani a vybrala som sa na zastávku.Bolo veľmi chladno tak som chcela mať celé to čakanie a kupovanie lístka čo najskôr za sebou.
Stlačila som studené tlačidlo určené na výber a vložila som peniaze do automatu.Automat ich odmietal zobrať a ja som príliš zbabelá na to aby som šla bez lístka a musela znášať škodoradostný pohľad revízora.
Stlačila som studené tlačidlo určené na výber a vložila som peniaze do automatu.Automat ich odmietal zobrať a ja som príliš zbabelá na to aby som šla bez lístka a musela znášať škodoradostný pohľad revízora.
Vrátila som sa teda do nákupného centra a vybrala som sa k najbližšiemu stánku.Na moje prekvapenie bol zatvorený.Presnejšie, predavačka mala prestávku.
Či krátku alebo dlhú to neviem, na dverách vysel obrázok s nápisom „Vrátim sa o“ a pod nápisom boli ručičkové hodiny.Zasmiala som sa v duchu sama pre seba.Ja neviem ručičkové hodiny.
Posadila som sa na lavičku a rozhodla som sa že skrátim čas čakania tým že sa pripojím na wifi.Napísala som status ktorý znel ako „V takýchto chvíľach ľutujem že som sa nikdy nenaučila ručičkové hodiny.“ (ospravedlňte ma ak som to napísala nesprávne, nepamätám sa ako to presne bolo).Nemyslela som to však nijako tragicky alebo zle.Pripadalo mi to komické.
Avšak reakcia ľudí ma prekvapila.Začali ma ľutovať, dokonca mi pár ľudí napísalo do správ uštipačné poznámky.
Mne to však nikdy nepripadalo ako niečo zlé alebo niečo na čom by bolo niečo vtipné.Skôr v niektorých situáciach sa sama na sebe rada zasmejem.
A viete čo?
Neviem pískať.Ani lúskať.
A ani deliť.Vážne.
Nikdy som nevedela deliť aj keď sa ma to snažilo veľa ľudí naučiť.Neviem to.
Možno je to preto lebo som nemala chuť sa to skutočne naučiť.Nič z toho.
Ale ako vidíte, žijem ako každý druhý človek.Nehovorím to preto lebo sa mi tieto fakty zdajú smutné alebo hodné ľútosti.Alebo dokonca že by mi sťažovali život.
Nie vážne nie.
Ja žijem normálne, predstavte si.
A to že som o tom napísala článok neznamená že potrebujem vaše predlhé vysvetlenia a snahu ma to naučiť.
Keď sa chce, všetko ide.Tým sa v živote riadím a nikdy ma to nesklamalo.
Ak budem chcieť, naučím sa to a budem ako „každý normálny inteligentný človek“.
Och.Ja pravdepodobne nie som každý normálny inteligentný človek.
Do pekla.Asi ma teraz nebude mať nikto rád.Pretože neviem deliť a neviem ručičkové hodiny.A neviem pískať a lúskať a tiež neviem veľa ďalších vecí.
Dúfam že vás tieto veľmi dôležité fakty zaujímajú na ľuďoch natoľko že tomu venujete čas zbytočnou ľútosťou.
Či krátku alebo dlhú to neviem, na dverách vysel obrázok s nápisom „Vrátim sa o“ a pod nápisom boli ručičkové hodiny.Zasmiala som sa v duchu sama pre seba.Ja neviem ručičkové hodiny.
Posadila som sa na lavičku a rozhodla som sa že skrátim čas čakania tým že sa pripojím na wifi.Napísala som status ktorý znel ako „V takýchto chvíľach ľutujem že som sa nikdy nenaučila ručičkové hodiny.“ (ospravedlňte ma ak som to napísala nesprávne, nepamätám sa ako to presne bolo).Nemyslela som to však nijako tragicky alebo zle.Pripadalo mi to komické.
Avšak reakcia ľudí ma prekvapila.Začali ma ľutovať, dokonca mi pár ľudí napísalo do správ uštipačné poznámky.
Mne to však nikdy nepripadalo ako niečo zlé alebo niečo na čom by bolo niečo vtipné.Skôr v niektorých situáciach sa sama na sebe rada zasmejem.
A viete čo?
Neviem pískať.Ani lúskať.
A ani deliť.Vážne.
Nikdy som nevedela deliť aj keď sa ma to snažilo veľa ľudí naučiť.Neviem to.
Možno je to preto lebo som nemala chuť sa to skutočne naučiť.Nič z toho.
Ale ako vidíte, žijem ako každý druhý človek.Nehovorím to preto lebo sa mi tieto fakty zdajú smutné alebo hodné ľútosti.Alebo dokonca že by mi sťažovali život.
Nie vážne nie.
Ja žijem normálne, predstavte si.
A to že som o tom napísala článok neznamená že potrebujem vaše predlhé vysvetlenia a snahu ma to naučiť.
Keď sa chce, všetko ide.Tým sa v živote riadím a nikdy ma to nesklamalo.
Ak budem chcieť, naučím sa to a budem ako „každý normálny inteligentný človek“.
Och.Ja pravdepodobne nie som každý normálny inteligentný človek.
Do pekla.Asi ma teraz nebude mať nikto rád.Pretože neviem deliť a neviem ručičkové hodiny.A neviem pískať a lúskať a tiež neviem veľa ďalších vecí.
Dúfam že vás tieto veľmi dôležité fakty zaujímajú na ľuďoch natoľko že tomu venujete čas zbytočnou ľútosťou.