Včera, dnes a zajtra.
To mali byť najkrajšie dni z celého roku pretože to mali byť dni v ktorých spolu so svojím…teda už nie svojím oslávime rok.
Náš spoločný.
Lenže, život je nevyspytateľný.Nikdy neviete čo sa stane a ja sa v tom čím ďalej tým viac utvrdzujem.
Mala som strach z týchto dní, obávala som sa ich každý jeden deň odkedy sa to stalo.Obávala som sa toho ako to znesiem, čo budem cítiť.Nakoniec to však dopadlo úplne inak než ako som si myslela.
Moja najlepšia priateľka ma doslova zachránila.Zachránila ma pred záhubou ktorá sa ku mne blížila a mala som pocit že ma stiahne zas a znova do tej hlbokej priepasti v ktorej som sa už pár krát bola nútená ocitnúť.
Nakoniec som len celý večer sedela na kresle a smiala sa.Na našich vtipoch ktoré nikomu inému vtipné neprídu.
Usmievala som sa nad našimi debatami, nad tým ako si predstavujeme budúcnosť.
Mala som slzy v očiach keď sme sa rozprávali o tom že raz budeme nútené osudom nebyť tak často spolu.Raz príde ten čas.
A v neposlednom rade sme sa obe tvárili aj cítili rozhorčene kvôli hádke s našou spoločnou priateľkou.
Stručne, nafotili sme veľa fotiek a hrali karty aj keď sme nerozumeli návodu.
Jednoducho ju zbožňujem a neviem čo by som bez nej v živote robila.
Od siedmych rokov až doteraz, nieje nič čo by o mne nevedela.A rozumie mi.Aj keď, ak by sme sa na to pozreli z iného pohľadu, vôbec nepatrí do môjho sveta.A ja nepatrím do toho jej.Lenže to sú len zanedbateľné detaily ktoré nikoho nezaujímajú.
Dnes som si predstavovala inak.Myslela som si že od zúfalstva začnem piť vlastné slzy inak sa v nich utopím.
Lenže to tak nieje.
Nieje to tak pretože nie som sama.
Vďaka nej nie.
To mali byť najkrajšie dni z celého roku pretože to mali byť dni v ktorých spolu so svojím…teda už nie svojím oslávime rok.
Náš spoločný.
Lenže, život je nevyspytateľný.Nikdy neviete čo sa stane a ja sa v tom čím ďalej tým viac utvrdzujem.
Mala som strach z týchto dní, obávala som sa ich každý jeden deň odkedy sa to stalo.Obávala som sa toho ako to znesiem, čo budem cítiť.Nakoniec to však dopadlo úplne inak než ako som si myslela.
Moja najlepšia priateľka ma doslova zachránila.Zachránila ma pred záhubou ktorá sa ku mne blížila a mala som pocit že ma stiahne zas a znova do tej hlbokej priepasti v ktorej som sa už pár krát bola nútená ocitnúť.
Nakoniec som len celý večer sedela na kresle a smiala sa.Na našich vtipoch ktoré nikomu inému vtipné neprídu.
Usmievala som sa nad našimi debatami, nad tým ako si predstavujeme budúcnosť.
Mala som slzy v očiach keď sme sa rozprávali o tom že raz budeme nútené osudom nebyť tak často spolu.Raz príde ten čas.
A v neposlednom rade sme sa obe tvárili aj cítili rozhorčene kvôli hádke s našou spoločnou priateľkou.
Stručne, nafotili sme veľa fotiek a hrali karty aj keď sme nerozumeli návodu.
Jednoducho ju zbožňujem a neviem čo by som bez nej v živote robila.
Od siedmych rokov až doteraz, nieje nič čo by o mne nevedela.A rozumie mi.Aj keď, ak by sme sa na to pozreli z iného pohľadu, vôbec nepatrí do môjho sveta.A ja nepatrím do toho jej.Lenže to sú len zanedbateľné detaily ktoré nikoho nezaujímajú.
Dnes som si predstavovala inak.Myslela som si že od zúfalstva začnem piť vlastné slzy inak sa v nich utopím.
Lenže to tak nieje.
Nieje to tak pretože nie som sama.
Vďaka nej nie.