Autor mooniness

Ten deň sa nenávratne blížil.Každú minútu bol bližšie a bližšie a ja som mala každú minútu väčší a väčší strach.Myslela som si že ten strach je už preč, že jevšetko

Do postele som ľahľa až niekedy nadránom.Slnko už vykukovalo a hviezdy pomali mizli z oblohy.Stačilo pár sekúnd a okamžite som zaspala. Bol to nekľudný spánok plný zlých a strašideľných snov

„Dúfam že vieš že koncert je už za týždeň.“Usmiala sa na mňa Yetty keď som zamyslene pozerala do neba.Otočila som sa na ňu a v šoku som vyvalila oči. „Č-čo?“„Áno

Sedím tu takto celý deň a zdá se že už sa dávno zotmelo.Ešte stále prší a ja sa ukrývam pod veľkým stromom.Začala som sa cítiť neuveriteľne sama.Mala som pocit že

Horlivo som otvorila oči.Bolo už ráno.Vstala som a pozrela som sa z okna.Bolo sychravé, vlhké počasie a zdalo sa že každú chvíľu začne pršať. „Prudence?Ty si už hore?“Počula som rozospatý

Čakala som na ňu a pritom som sa zapúčavala do tichého spievania jej mamy.Pospevovala si nejakú starú pesničku skupiny mne úplne neznámej a bolo ju sem počuť až s kuchyne.Jej

„Nepoviem.Musím ešte vychytať pár múch.“Potmehúdsky sa usmiala. „Prosím povedz mi to.“ „Nie lebo by si s tým nesúhlasila.“ Pozrela som na §u smutným pohľadom.Odhryzla som si z pizze a vychunávala

„Ako si môžeš myslieť že stačí len veriť?Myslíš že keď budeš veriť tak k tebe len tak príde…on a vyzná ti lásku?!“Môj hlas znel čoraz hlasnejšie.Plač som udržiavala čoraz ťažšie.Nechcela

Pozorovala som samu seba v zrkadle a videla som ako sa tvárim.Mala som v tvári priam zničujúci výraz.Rozhodla som sa že vyhnám myšlienky o Billovi z hlavy a začnem premýšľať

Sedeli sme spolu dlho do noci.Rozprávali sme sa o veľa veciach a pritom sme pokojne pili višňový čaj.Pozerali sme v televizii nejakú hlúpu telenovelu a museli sme sa stále smiať