Autor mooniness

Hodina ubehla tak rýchlo že som si to ani nestačila uvedomiť.Neuveriteľnou rýchlosťou sa pri mne zjavila Yetty a veselo rozprávala. „Poď môžme ísť už všetci odchádzajú.“Schmatla ma za ruku a

„Koľko máš rokov?“Opýtala sa ma Yetty. „Ja…mám dvadsať.“Povedala som to trochu neisto a začervenala som sa.Všetky dievčatá okolo mňa vyzerali že majú práve krásnych šestnásť a ja som si pripadala

„Opustila si svoju rodinu?“Vytreštil oči.Tváril sa ako keby to bolo niečo nenormálne, niečo neprijateľné. „Nie!Povedala som že to bola len…spolubývajúca.“ „Aj ja som raz mal spolubývajúceho.Volal sa Fred a bol

Sadla som si na prvé prázdne miesto ktoré som uvidela a zavrela som vysúvacie dvierka na kupé. Oprela som si hlavu o sklo a obzerala som si krajinu okolo seba.Bola

„Ako to môžeš povedať?“Smutne som sa na ňu pozerala a nemohla som uveriť tým slovám ktoré jej vzchádzali z úst. „Jednoducho.Zaslúžiš si to.“Stále jej z očí stekali slzy a ja

„Ahoj sestrička!“Pozdravila ma Linda hneď ako som vstúpila do izby. Mala som obrovské výčitky, nedokázala som sa jej pozrieť do tváre.Ale..nič som predsa nespravila.Objala som Marka a to predsa nič

„Čo na to taj pozeráš?Nepáči sa ti náš darček?“Mark sa na mňa pozrel sklamaným ba až vyčítavým pohľadom. „Niéé práve naopak!Ďakujem strašne ma to potešilo!“Mala som čo robiť aby som

Pozerala som sa do jeho veľkých očí a nevedela som čo mám v tejto zvláštnej situácii spraviť. V tom som sa úplne bezmyšlienkovite zdvihla a oprášila si nohavice. „Asi by

Započula som cinkanie kľúčov a usúdila som že to sa asi Linda vracia domov.Rýchlo som zrušila stránku s jeho fotkou a utrela si slzy.Aby to nevyzeralo podozrivo rýchlosťou blesku som

Ležala som na posteli a rozmýšľala nad tým čo mi povedal včera Mark.Zdalo sa že ho môj problém naozaj zamestnal v rozmýšlaní.Čo si asi myslel?Čo mi asi chcel naozaj povedať?