Ich liebe dich Bill <3 Heaven. Verím že sú víly.

Verím že sú víly.

…že sú, že sú.
Myslím si že každý jeden človek na svete, každá osoba má isté charakteristické črty ktoré ho robia jedinečným.
A nikto nemá právo pokúšať sa tieto črty akejkoľvek osobe vyvracať, jednoducho k nej patria.
Ja viem, vlastne sú tie vety zbytočné, sú to fakty.Avšak včera mi tá osoba, o ktorej som sa tu už raz zmienila, tá osoba ktorá pre mňa znamenala všetko čo niečo znamenať môže, povedala vetu ktorá ma bolí doteraz.
Vraj mám prestať veriť na rozprávky a vidieť veci tak ako sú.
Premýšľala som a napadlo mi že moja povaha je z 90% zasnené dievčatko a 10% normálne rozmýšľajúci človek.Táto črta je pre mňa charakteristická a aj keby som chcela nezbavím sa jej.
Mám niekde hlboko v sebe zafixované že keď si raz nájdem princa, bude pre mňa dokonalý a bude to navždy.Pretože tak to je.Budem s ním žiť šťastne až do smrti a bude to len nádherná čistá láska, ten najčistejší cit.Isteže, už som na toto viac krát doplatila.Ale aj tak budem čakať.Kým nepríde a nezachráni ma z vysokej veže a odnesie si ma na svoj zámok kde sa vezmeme.
Preto sa tak veľmi dlho zotavujem z rozchodov.So svojím prvým chlapcom som chodila mesiac, kým som pozliepala všetky kúsky na ktoré sa moje srdce po rozchode porozpadávalo, trvalo mi to šesť mesiacov.
A teraz, po desiatich mesiacoch síce búrlivej ale nádhernej lásky, je koniec.Tvrdo a surovo.
Rozmýšľala som či by sa to stalo ak by som bola ako vravel „normálna“.
Ale asi by som sa necítila úplne vo svojej koži.
Ľudia čo ma poznajú si zvykli na to že keď som niekde sama tak sa moja myseľ od tela odpojí, preto sa často stáva že ľudia čo ma nepoznajú sa mi neskôr sťažujú „Včera som ťa stretla a ty si ma úplne ignorovala.“.
Málokto pochopí že tá čo chodí po ulici nie som ja.Je to robot čo ovláda moje telo kým ja som vo svojej vlastnej ríši plnej princov, princezien a lásky na celý život.
Napriek všetkému stále verím že raz príde.Vyslobodí ma a vyhná zo mňa všetkých mojich démonov.Zachráni ma pred celým svetom a ja budem šťastná.
Preto to som ja.Napriek všetkému čo sa v mojom živote stalo a ako veľmi som vyspela za tých desať mesiacov skutočného vzťahu, stále je vo mne to maličké dievčatko čo sa zahanbí ak o ňu niekto prejaví záujem.To maličké dievčatko čo sníva o princeznovských šatách, spodničkách, zámkoch a o tom jednom, jedinom najdokonalejšiom princovi ktorý nedovolí aby nás niečo rozdelilo.
Zasmejte sa, ak vás to spraví šťatnými.
Mňa tým nezmeníte.
Ako bonus prikladám svoju fotku.Stále samu seba vidím v tejto podobe, verte či neverte.
Tri roky.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

Ničota.Ničota.

Svetlo zaslepuje môj pohľad dopredu, hľadám aspoň jeden stratený tmavý kút.Je toto skutočný odraz môjho bytia? Je toto skutočný odraz démonov čo sa na mňa rútia? Kričím „Drž ma, zachráň