Cesta svetom.

Viete čo na živote najviac milujem?
Možno sa rozhodnúť.Život nám dáva na výber každý jeden deň, každú minútu.
Milujem to že sa môžem rozhodnúť či chcem ísť električkou alebo autobusom, či chcem frappe alebo capuccino, či si dnes oblečiem červené alebo čierne tričko.Život je tak rozmanitý že ak by sme si všímali každé naše rozhodnutie a potešili sa zaň, boli by sme šťastní takmer ustavične.
Baví ma sledovať svoje rozhodnutia a potom vnímať ich následky.
Dnes pri ceste domov som vystúpila z autobusu a vybrala som sa ku prechodu prechodcov.Ako vždy.
Ako som vystúpila, k autobusu utekal mladý muž mohol mať tak dvadsať.Vietor sa mu pohrával s čiernymi kučerami a bolo vidieť že by skutočne chcel autobus stihnúť.
Asi sekundu predtým ako dobehol ku dverám sa autobus zavrel.A on miesto toho aby sa zmieril s tým že bude musieť stáť na zastávke a čakať na ďalší, začal dvere otvárať.Jednoducho ich otvoril a nastúpil.
A v tom mi napadlo ako ľahko by sme mohli zmeniť osud ktorý sa nám niekedy môže zdať nepriaznivý.Začali by sme otváraním dverí a skončili možno niekde veľmi, veľmi vysoko.Jednoducho by sme ukázali osudu že sa odmietame zmieriť s tým čo nám nadelil a budeme bojovať ďalej až kým nedostaneme to čo chceme.Bez výnimky.
Viem že táto situácia bola vlastne normálna.Vlastne áno.Lenže mojím zvykom/zlozvykom je vo všetkom hľadať hlbší význam pretože si myslím že to tak skutočne je.Za každou akciou nasleduje reakcia.
Tento chlapík sa rozhodol použiť silu a dvere otvoriť aby sa potom mohol pokojne odviezť na dané miesto.
Život je krásny.Ak sa snažíme, budeme odmenení.Ak sme šťastní, vráti sa nám to dvojnásobným šťastím.Ak dávame lásku, vráti sa nám späť.
Pesnička ktorá vyjadruje môj momentálny postoj.Bohužiaľ snažím sa byť šťastná a spokojná ale nejde to.
Je to pre mňa stále nové keď človek ktorý mi tak svedomito sľuboval že mi nikdy neublíži a nikdy ma neopustí odrazu ku mne stratil všetok cit.Dúfala som že sa rozídeme v dobrom, miesto toho jediné čo počujem sú výčitky.Mám pocit že iným jazykom ku mne už ani nehovorí.
Ale nebudem sa tu vypisovať zo svojich sklamaní.
Prinášalo by to len ďalšie sklamanie 🙂
Budem šťastná.
Alebo sa aspoň budem snažiť.Sľubujem.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

Som.Som.

Kto vlastne som? Som uplakaná.Často plačem.Väčšinou je to kvôli tomu že mi čosi chýba.Tiež zvyknem plakať pri pohľade na veľký dav.Neviem prečo ale vždy ma zavalí obrovský pocit šťastia a