Už niekoľko dní sa dokážem smiať zo srdca, vnímať krásu Bratislavy, tešiť sa z toho že v električke je voľné miesto a mať radosť z toho že keď prídem domov dám si horúci kúpeľ s dobrou knihou.
Darí sa mi nemyslieť na to že „Navždy“ vlastne znamená „Na desať mesiacov“.
A viete prečo?
Hlavne vďaka osobám čo mi veľmi pomáhajú tým prejsť.
A potom sú tu oni.
Milovali ste niekedy platonicky?
Niekoho koho ste nikdy nestretli, nemôžete ho mať ale jeho krása a srdce sú natoľko krásne že ste ochotní sa zmieriť s tým že si z neho nikdy nevezmete ani kúsok?Jednoducho preto lebo vás robí šťastnými už to že sa usmieva?
Ja to prežívam od deviatich rokov.Nádherný pocit.
Lenže akonáhle som našla JEHO, na pohľad skutočného princa, som sa rozhodla túto lásku v sebe potlačiť.
A zrazu znova vychádza na povrch, silná a v celej svojej kráse.Síce nie natoľko silná aby zaplnila pocit prázdnoty ktorý vo mne zostal po jeho odchode.Ale silná.
Bill.Tom.Gustav.Georg.
Oni mi pomáhali vyrovnať sa s najťažším obdobím v mojom živote.A pomáhajú mi aj teraz.
Ich hudba je pre mňa niečo čoho sa môžem vždy chytiť, čo ma podrží.
A potom je tu samotný Bill.Stačí mi pohľad na jeho oči, na jeho úsmev.Stačí mi aby som sa v duchu znova vrátila na tie dva koncerty na ktorých som bola.Len to stačí a znova sa cítim šťastná.Ľahučká ako pierko, už ma nič neťaží, už mi nič nestojí v ceste.Cítim sa silná a vyrovnaná.
Lenže bohužiaľ, to by som musela celé dni presedieť pri počítači, pravdaže.
Poviem vám, najhoršie je to v noci.Oči zavreté, žiaden zvuk, žiadne svetlo.Zrazu sa vynárajú myšlienky na ktoré som myslieť nechcela.To ako ma šteklil a ja som sa smiala.A ako som potom ja šteklila jeho až spadol z pohovky.To ako svedomito mi vedel hovoriť že ma nikdy neopustí.To ako držal moje prehnane malé ruky a hovoril že som rozkošná.
Je toho veľa.A to je na tom to najhoršie.
Lenže ja musím byť silná.
Nešťastie predvída len ďalšie nešťastie.Nechcem znova začať ten kolobeh…chcem byť šťastná a s tým čo bolo predtým sa jednoducho zmieriť.
Darí sa mi nemyslieť na to že „Navždy“ vlastne znamená „Na desať mesiacov“.
A viete prečo?
Hlavne vďaka osobám čo mi veľmi pomáhajú tým prejsť.
A potom sú tu oni.
Milovali ste niekedy platonicky?
Niekoho koho ste nikdy nestretli, nemôžete ho mať ale jeho krása a srdce sú natoľko krásne že ste ochotní sa zmieriť s tým že si z neho nikdy nevezmete ani kúsok?Jednoducho preto lebo vás robí šťastnými už to že sa usmieva?
Ja to prežívam od deviatich rokov.Nádherný pocit.
Lenže akonáhle som našla JEHO, na pohľad skutočného princa, som sa rozhodla túto lásku v sebe potlačiť.
A zrazu znova vychádza na povrch, silná a v celej svojej kráse.Síce nie natoľko silná aby zaplnila pocit prázdnoty ktorý vo mne zostal po jeho odchode.Ale silná.
Bill.Tom.Gustav.Georg.
Oni mi pomáhali vyrovnať sa s najťažším obdobím v mojom živote.A pomáhajú mi aj teraz.
Ich hudba je pre mňa niečo čoho sa môžem vždy chytiť, čo ma podrží.
A potom je tu samotný Bill.Stačí mi pohľad na jeho oči, na jeho úsmev.Stačí mi aby som sa v duchu znova vrátila na tie dva koncerty na ktorých som bola.Len to stačí a znova sa cítim šťastná.Ľahučká ako pierko, už ma nič neťaží, už mi nič nestojí v ceste.Cítim sa silná a vyrovnaná.
Lenže bohužiaľ, to by som musela celé dni presedieť pri počítači, pravdaže.
Poviem vám, najhoršie je to v noci.Oči zavreté, žiaden zvuk, žiadne svetlo.Zrazu sa vynárajú myšlienky na ktoré som myslieť nechcela.To ako ma šteklil a ja som sa smiala.A ako som potom ja šteklila jeho až spadol z pohovky.To ako svedomito mi vedel hovoriť že ma nikdy neopustí.To ako držal moje prehnane malé ruky a hovoril že som rozkošná.
Je toho veľa.A to je na tom to najhoršie.
Lenže ja musím byť silná.
Nešťastie predvída len ďalšie nešťastie.Nechcem znova začať ten kolobeh…chcem byť šťastná a s tým čo bolo predtým sa jednoducho zmieriť.
You’re automatic and your heart’s like an engine.
I die with every beat.
I die with every beat.
Thats no real love in you.
Why do I keep loving you?