Ich liebe dich Bill <3 Heaven. You may say Im a dreamer.

You may say Im a dreamer.

…but Im not the only one.
Snívam o tom že budem chodiť po ulici ako nádherné dievča za ktorým sa každý obzrie.O tom že raz budem dokonalá, pre ostatných aj sama pre seba.O tom že budem šíriť lásku ktorá sa ku mne bude vracať ako bumerang.
Síce sa na mne veľa ľudí smeje.Ja som vo svojom svete krásna.Teda sa snažím si to myslieť.
Síce sa so mnou rozišla moja najkrajšia láska.Ja som vo svojom svete s ním.Stále ho milujem, tak ako predtým a nič s tým nerobím, aj tak by to bolo zbytočné.Je to môj krásny princ a buď to vyprchá alebo nie.Pokazila som čo sa dalo a nedostanem šancu to napraviť.Napriek tomu ho stále oslovujem „láska“, „obláčik“ alebo „srdiečko“.Ako predtým.Rozprávam sa s ním rovnako.Moje city sa nezmenili.On je šťastný, bezo mňa.Ja bez neho nie, ale šťastná byť chcem.A to ide jedine touto cestou.Akonáhle začnem myslieť na to že on moje city už neopätuje, nechcite vedieť čo sa deje.Záchvaty zúfalstva, plaču.Obťažujem tým svojich priateľov a rodinu ktorí si to nezaslúžia.
Preto budem šťastná.Takto.V myšlienkach stále s ním.S jeho nádherným širokým úsmevom a medzierkou medzi prednými zubami.S jeho dlhými kostnatými prstami a hnedými očami.S jeho štíhlou postavou ale mužnými ramenami.
Normálne dievčatá by to urobili inak, viem.Možno by sa vyplakali, možno potrápili.A potom by si našli iného alebo by to prešlo alebo..ja neviem, nie som ako ony.Ja som tá naivka ktorá ak sa zamiluje, môže trvať roky kým to prejde.
Ale za tie roky som šťastná.
Pri svojom prvom vzťahu som sa rozhodla pre „normálnu“ možnosť.Potrápiť sa, poplakať si.Bolo to šesť príšerných mesiacov ktoré nechcem už nikdy zažiť.
Som si istá že teraz by to trvalo oveľa dlhšie, predsa len toto bolo silnejšie.Krásne.
Ak raz príde konečne ten skutočný princ, dúfam že ho zbadám.A že nespravím toľko chýb ako predtým.
Dovtedy však budem žiť vo svojom svete, vlastne ako vždy.Budem vďačná za tých desať mesiacov kedy bola prvý raz v mojom živote realita krajšia než moje sny.
A teraz, ak dovolíte, sa zase uzavriem do mojej maličkosti a zostanem tam lebo som tam šťastná.
Lebo takto sa môžem smiať.Možno nie úplne úprimne ale smiať.
A možno to neskôr prejde do úprimného smiechu.
Kto vie.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

Apatia.Apatia.

Rada by som napísala článok.Veľmi rada.Lenže moje pocity sú natoľko otupené že nedokážem vnímať tak ako vnímam vždy keď miesto mňa rozprávajú moje prsty ktoré veselo skackajú po klávesnici.Moja najlepšia

Ničota.Ničota.

Svetlo zaslepuje môj pohľad dopredu, hľadám aspoň jeden stratený tmavý kút.Je toto skutočný odraz môjho bytia? Je toto skutočný odraz démonov čo sa na mňa rútia? Kričím „Drž ma, zachráň