Keďže ešte stále nemám istotu že budem môcť využívať internet tak ako predtým, nebudem to tu zaplňovať článkami o tom čo som robila za posledný mesiac a tak ďalej…aj keď taý článok plánujem.Nepočítam s tým že si ho prečíta veľa ľudí, v podstate články tohto typu ľudí nejako veľmi nezaujímajú ale i tak…
Chcem sa s vami o čosi podeliť.Za posledný mesiac som o sebe zistila čosi nové.Vždy som si myslela že ma nič nezlomí na toľko aby som sa prestala kontrolovať.Osud, ten starý darebák ma znova prekabátil a ukázal mi kto je tu pánom.
Chcem sa s vami o čosi podeliť.Za posledný mesiac som o sebe zistila čosi nové.Vždy som si myslela že ma nič nezlomí na toľko aby som sa prestala kontrolovať.Osud, ten starý darebák ma znova prekabátil a ukázal mi kto je tu pánom.
V jednom z týchto dní, z dní v ktorých je môj rozum zatemnený a jediné čo vo mne prežíva je samoľútosť a žiaľ, vzniklo toto.
Trápiť sa kvôli niečomu čo sa odohralo pred siedmymi mesiacmi, hlúpe však?Ja viem.Nikdy som nepovedala že som rozumná, pravdaže..
Vidíš to osamelé dievča?
Sedí v rohu, stíska jahodové pery.
Túži zomrieť šťastná,
zomrieť v pokojnom mieri.
Drahý, prečo všetky tie sladké reči
prečo toľko objatí,
keď vieš že sa ti to dievča prieči
vieš že ju necháš zlomenú, v zajatí.
Teraz sa oddáva temnote,
bolesti, hriechu
zničujúcej slepote,
umelému smiechu.
Uteč, skôr než začne prosiť o pomoc
zober nohy na ramená,
chrbtom sa otoč,
skôr než začne krvácať, suka jedna zranená.