Možno mám strach, mám strach ako každý človek ktorý prišiel na tento negatívny svet.
Mám strach z toho že ma bude znova niekto ovládať, možno…Možno to tak nemá byť.
Prečo nemôžem byť celý život sama bez toho aby som trpela?A neprináša mi utrpenie slobodu?Áno, prináša.
Tak prečo do toho vždy, zas a znova spadnem?Aj keď viem že mi je láska zbytočná.Vždy sa vyskytnem na križovatke z ktorej nieje cesty späť, musím si vybrať, tu a teraz.Hneď!
Prečo nemôžem byť celý život sama bez toho aby som trpela?A neprináša mi utrpenie slobodu?Áno, prináša.
Tak prečo do toho vždy, zas a znova spadnem?Aj keď viem že mi je láska zbytočná.Vždy sa vyskytnem na križovatke z ktorej nieje cesty späť, musím si vybrať, tu a teraz.Hneď!
A čo ak si vyberať nechcem?
Zbytočne budem klamať samu seba, veľmi dobre viem že si vybrať musím, že po tom priam prahnem, že túžim.Že ma neustále naháňa nepretržitý smäd po samote, po tvorivej samote, takej sladkej ako tej nakrajší jed.Takej absurdnej ako zmiesené vznešené nebo s hriešnym a horúcim peklom.
Boh a Satan.
Anjel a Diabol.
Voda a Oheň.
Nenávidím ťa a popri tom ťa šialene milujem.
Vyslobodím sa niekedy?
Sladký Chaos, zachráň moje bytie, skôr ako ho zasiahne absolútne zatratenie.
Boh a Satan.
Anjel a Diabol.
Voda a Oheň.
Nenávidím ťa a popri tom ťa šialene milujem.
Vyslobodím sa niekedy?
Sladký Chaos, zachráň moje bytie, skôr ako ho zasiahne absolútne zatratenie.
Zomrieť sama a v temnote?Prosím len to nie.Budem sa navždy len báť?Prečo nemôžem milovať všetkých naraz a zároveň nikoho?Prečo musím byť oddaná len jednému a nesmiem zo seba dať inej bytosti ani trošku?Prečo je to zakázané?
Kľačím na kolenách, už nevládzem ďalej, drahé Panstvo.
Opúšťam tento snem, už mi nieje platný.
Buď smrť alebo slávu, zabite ma niekto.
Ak mám právo žiť tak mám právo tvoriť.Tak mám právo snívať.
Zbohom.
Kľačím na kolenách, už nevládzem ďalej, drahé Panstvo.
Opúšťam tento snem, už mi nieje platný.
Buď smrť alebo slávu, zabite ma niekto.
Ak mám právo žiť tak mám právo tvoriť.Tak mám právo snívať.
Zbohom.