Priepasť.

Noc čo noc, deň čo deň.Sekundu za sekundou si želá smrť pod ľahkým závojom vášne a rozkoše, želá si cítiť pohľad najnežnejších hnedých očí, tých najprísnejších a najláskavejších aké kedy Boh stvoril.
Miluj ma, chlapče.Presne tak to vravela.
Želala by som si byť mŕtva v tvojich rukách tak dlho až kým sa znova nenarodím a nezabudnem že som ťa spoznala, želala by som si môcť sa pohnúť ďalej bez toho aby moju dušu zahaľoval špinavý popoľ výčitiek.Som klamár, som len obyčajný klamár.
Moje srdce sa zastavilo už dávno, nemá zmysel snažiť sa jeho činnosť obnoviť pretože aj tak bije len keď si nablízku ty.
Snáď to raz pochopíš.
Snáď raz pochopíš.
Ešte predtým než moja existencia spadne do úplného zatratenia.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

ĎakujemĎakujem

Ďakujem ti Bože, za toto krásne ráno Za vôňu kvetov Za odvahu povedať áno Ďakujem ti Osud, za tie malé znamenia Pretože teraz už viem Že neexistujú zranenia Len temná

Jar of heartsJar of hearts

Rozhodla som sa zverejniť niekoľko dielnu poviedku ktorú som písala asi pred dvoma mesiacmi.Zvláštne, moje pocity k nej sa od tej chvíle vôbec nezmenili.Posúďte vy. Tie jeho oči. Tie jeho