Vítali sme sa a lúčili vrelo
Cítim sa osamelo
Robili sme čo sa nám zachcelo
Cítili sme sa tak neskutočne skvelo
A možno sú to len pozliepané zdrapy
Úbohých dotrhaných spomienok
Všetky tie tajomstvá a zvraty
Nevyslovené búrky myšlienok
Želala by som si byť tak vysoko
Aby bolo jednoduché nedovidieť
Na to všetko krásne len na oko
Želala by som si nevyhorieť
A nepočuvať slová hlúpych prorokov
A nemať akútnu potrebu vyhovieť
Všetkým ľútostivým otrokom
Chybami sa človek učí
A ja nimi žijem v realite
Bohužiaľ, miesto poučenia ma to ničí
A som stále viac oddialená genialite
Nedávno som si želala zomrieť
Len aby som vedela že som živá
Želania sa plnia, nedá sa nevidieť
Som tak neskutočne clivá
Obdivujem svoju tvár v zrkadle
Aby som nemusela nenávidieť vnútro
Unavuje ma byť vždy zápornou postavou v povestnom divadle
Som ako dieťa, je mi smutno
Bohužiaľ je východisko v nedohľadne
Pretože svoju rolu hrám fantasticky
Možno sa za mnou už nik neohliadne
Ak áno tak len tak ako mi to patrí, symbolicky
Ak to boli naozaj len premárnené roky
A všetky skúsenosti sa zliali do veľkej zbytočnej škvrny
Kam teda vedú moje kroky
Keď sa mi pohľad na cestu tak nepríjemne zrní?