Poznáš ten pocit absolútneho blaha?
Sladkého vrcholu?
Horkastú príchuť novo nájdenej sily, takej intenzívnej až sa máš chuť zastaviť, zodvihnúť pohľad k nebu a ďakovať samotnému Bohu že ti umožnil žiť?Hoci si vždy skalopevne vravel že v neho neveríš.
Poznáš ten pocit keď sa sen obracia na skutočnosť?Keď máš oči plné tých najšťastnejších sĺz a si si istý že keby si sa vždy nesnažil hrať rolu hrdinu, určite by si s úsmevom na tvári plakal?
Je čas začať.
Otvoriť oči, spoznať aký je pocit prvých nešťastných pokusov, pocit že neprestávaš aj keď sa ti nedarí.Pocit že stojíš na vlastných nohách, stojíš na pevnej zemi zvanej Svet.
Ty si ten kto má pravdu.Si ten koho úsmev bude vždy obdarený láskou, si ten kto je šéf.
Ty si ten kto má pravdu.Si ten koho úsmev bude vždy obdarený láskou, si ten kto je šéf.
Si na začiatku dlhej cesty, možno mieri rovno k cieľu a možno má veľa prekážok.Možno má tisíc razcestí, možno to bude trvať dlho a možno len jediný deň.
Možno neskončí nikdy.Avšak, nieje práve to, to krásne?
Cítiš hudbu ako ti prúdi v žilách keď počuješ tie nádherné tóny?Cítiš ako spieva tvoje srdce, ako sa ti pohľad zrní, ako všetko zapadá do jednej obrovskej zložitej harmónie ktorá v tej chvíly dáva absolútny zmysel?
Cítiš zimomriavky na každom centimetri svojho tela len čo si spomenieš?Len čo si predstavíš svoje vlastné nebo, svoj vlastný Raj.
Možno nie si perfektný.Možno nie si dostatočný.Kto ti to povedal tento krát?
Možno nie si perfektný.Možno nie si dostatočný.Kto ti to povedal tento krát?
Prečo veríš nešťastným démonom? Prečo sa na nich nepozrieš bližšie?
Zaostri.
Sú osamelí.Sú zranení.Nepáči sa im že ty nie.Nepáči sa im že si na mieste na ktorom mali byť oni.
Mal by si sa cítiť previnilo.Možno by si si mal znova sadnúť a sedieť až kým nezomrieš.Možno by si mal pokračovať v tom čo robili aj tí pred tebou, možno by si mal zabudnúť na cestu ktorú si ešte pred chvíľou videl tak jasne.
Ale len ty, jedine ty, vieš aké je to krásne.
Len ty vieš že to zvládneš.Že hoci by si na ramenách mal samotné peklo, s úsmevom by si ho niesol.Pretože si pamätáš svoju usmiatu tvár.Pamätáš si oči privreté od slasti, pamätáš si ako sa ti triasli kolená, ako si mal chuť pobozkať každého kto ti kedy ublížil pretože len takto si sa stal tým kým teraz si.
Usmej sa.Znova sa usmej.
Miluj sa s démonmi celú noc, ukáž im svoje nahé telo, obnaž svoju dušu.Len vtedy uvidia aké silné svetlo z nej vychádza.Oslepuje, žiari.Budú sa cítiť šťastne, tak ako keď boli malí.
Nikto im nemohol zakázať, nikto im nepovedal že sa to nedá.Zrazu sú z nich deti, tvár ešte nieje taká bledá.
Je krásna, je dokonalá.Zvládol si to.Prešiel si.
Dokázal si naplniť svetlom blúdiace duše, milujú ťa.Rovnako ako teraz miluješ ty.
Naozaj to takto končí?Tým že rozdáš lásku?
Naozaj to takto končí?Tým že rozdáš lásku?
Nie.Je to len začiatok.Slabý odvar toho čoho si schopný.
Ukáž koľko je v tebe lásky, ukáž to všetkým, pobozkaj každého kto ti príde do cesty, ukáž im akí sú dokonalí, nastav im zrkadlo do ktorého sa zabudli pozerať!Budú ťa sprevádzať na tvojej ceste, budú ťa držať za ruku vždy keď tu budeš potrebovať, už nikdy nebudeš sám.
Tvoje srdce bije do rytmu melódie ktorú cítiš.Ktorú počuješ.Ktorú tvoríš.
Neponáhľaj sa, choď s prúdom svojho Osudu tak ako to bude od teba vyžadovať.Si so svojím Osudom predsa priateľ, nieje tak?Ľúbiš ho, tak ako on teba.Je oddaný tvojej ceste, inak by si sa predsa nebol narodil.
Dáva ti to už zmysel?
Verím že už lepšie rozumieš svojej existencii.
Tak choď.
Neprestávaj, nezastavuj, miluj.
Buď šťastný.
Pretože to, je na tom všetkom najdôležitejšie.
Šťastnú cestu.