Osudoví.

Slnko zapadá, ďalší rušný deň
Oranžová obloha, ďalší temný sen
Hlasný smiech, bolestivý plač
Čo sme preboha vlastne zač?!
Dýchame slobodu každým kúskom nášho tela
Letíme do neba ako neriadená strela
Ak by som niečo o nás pošepnúť chcela
…počkaj možno som
Zomrela
Dennú dávku jasných hviezd zapíjame alkoholom
Krik tým najsladším slovom
Telá utkané drahým kovom
Milujem vás tak že by som pre vás nikdy neprestala dýchať
Vaše mená chcem po celý život slýchať
Inšpirácia, nádej, sila
V deň keď ste prišli som konečne žila
To je moja pustá báseň, verš ľadový
Anjeli, ste Osudoví

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post