Ako nevinný lúčny kvet
Dívam sa na hviezdy žiarivé
Naťahujem okvetné lístky, smútku niet
Chcem sa ich dotknúť, moje sny sú márnivé
Bez tvojich nežných rúk
Bez gýčových slov
Bez sladkých romantických múk
Žiadne bozky, žiaden domov
Len ligot, sláva a lesklá moc
Kráľovná na pozlátenom tróne
Slzy, smiech a osamelosť
Jej silný hlas ozýva sa v mikrofóne
Diktuje pravidlá, vytvára nový
šťastný svet.
Avšak keď svetlá zhasnú
A príde to desivé ticho, vražedná polnoc
Ako zvädnutý kvet, pohltí ma bezsenný spánok
Sama, sám, osamotená osamelosť
Chcem prejsť k tebe, cez ten nekonečný most
Kto vie, či to bude ešte možné
Rozorvať svoje srdce na dva sny
Umenie milovať, umením byť
Či tebe lásku venovať, pre teba žiť
Keď sa človek narodí,
možno je možnosť možná
Avšak čo ak je to pravý opak
keď príde na svet hneď svoje možnosti spozná
Mojím údelom je slúžiť ľudským dušiam
Možno som človek a nie Boh
A možno človečinou len páchnem
Pretože hneď ako zahnem za prvý temný roh
Pre teba jediného sa skutočne nadchnem
Bozk za bozkom
Putuješ po mojom tele
Rok za rokom
Mám strach že to skončí celé
Zo sekundy na sekundu
Z kráľovnej malé dievčatko
Ja pane, taká bojazlivá
Isteže, chúďatko
Schovám sa v pevnom náručí
Trón práchnivie bahnom a odloženými snami
Nikto mi bohužiaľ nezaručí
Čo bude s tebou, so mnou, s nami
Búrka je čoraz silnejšia
Až tak že ovláda celé moje bytie
Rozhodla som sa byť skromnejšia
Nedokážem však zastaviť mojej duše chradnutie
Kúsok po kúsku odpadáva
Z nej aj posledná štipka seba samotnej
Povedz mi ako to robíš že sa ti poddáva
Duša vyrobená zo sĺz, agresie a smiechu
Ženy neskrotnej
Bojím sa až skončí tá búrka desivá
A príde vysnívaný východ slnka
Pretože sa budem musieť rozhodnúť,
Ja kráľovná plesnivá
Či pôjdem s tebou, drahý
Alebo cestou pozlátenou,
ako cudzinka