Zasnežené ulice, chlad hladí moje nahé plecia
Nieje to tvoj hlas čo ma tu drží
Kúsok zakázaného ovocia
Tŕne z tých najkrajších ruží
Mám strach, nemôžem už viacej dýchať
Nemôžem s úsmevom obracať pohľad k Bohu
Jeho hlas v srdci každý večer slýchať
Nesplnila som dôležitú úlohu
Mám strach, zožiera ma vo vnútri v túto osamelú noc
Mám strach, moje telo o chvíľu prestane jestvovať
Strácam nad sebou absolútne všetkú moc
Určite musíš žartovať!
Je to láska či je to úzkosť?
Voľba rovnej cesty či chvíľková ľahkosť?
Je to sen či skutočnosť?
Ruža plná tŕňov, najženskejšia mužnosť.
Nemá to zmysel.