Autor mooniness

Jemný dotyk a za ním lavína Z tej blízkosti ma napína Izolácia a fľaša bieleho vína Nikdy predtým som si nevšimla Ako ma tvoj pohľad objíma Chcem to dať do

I open my eyes        i dont want to be here I eat my breakfast           i dont want to be here I drown

Je také zvláštne čítať tie staré články z pred toľkých rokov. Je to ako nakuknúť do minulosti, ako sa teleportovať, ale len na krátku chvíľu, potom všetko pominie. A ja

Vítali sme sa a lúčili vrelo Cítim sa osamelo Robili sme čo sa nám zachcelo Cítili sme sa tak neskutočne skvelo A možno sú to len pozliepané zdrapy Úbohých dotrhaných

Je tu miesto v centre žiarivých svetiel Kde sa blázni stretávajú Aby oslávili každý jeden rozdiel A odpor ktorý spoločnosti vystavujú Na tomto mieste sme voľní Vidíme zrnito a komolíme

Vždy som chcela byť Tou čo kráča po skle Tou čo ju vidíš veľa piť Keď sa stráca v pekle Občas som chcela byť tou Čo žiari ako slnko na

V preľudnenom meste, na strašidelnom mieste Som sama, sama sťa tmavý fľak Ciciate ma svojou neprístupnosťou, ako kliešte Ste na mne závislí, žiaden vďak Nezvládnem sedieť a nechať sa požierať

S odstupom a už konečne aj s chladnou hlavnou, vnímam to čo sa stalo ako číre vzplanutie mojej naivnej dievčenskej dušičky v tom najlepšom rozkvete hravej a zasnívanej puberty.Jar, tá

Myslím si že ľudia sú ako plastelína.Aké originálne však?Chcem tým povedať že sa menia.Neustále, každým dňom, každou myšlienkou a každým slovom. Bola som k životu ľahostajná a nezáležalo mi na

Vždy je to rovnaké. Počujú hlasné kroky, zvuk vysokých topánok sa ozýva od dutých schodov keď schádzam v celej svojej povrchnej kráse. Už inštinktívne cítim ako sa otáčajú a v