Kategória: Heaven.

Asi pred rokom či dvoma som ešte na svoj predošlý blog písala článok o našej situácii v rodine. Pri písaní toho článku som veľmi, srdcervúco plakala.Želala som si aby to

Rada by som napísala článok.Veľmi rada.Lenže moje pocity sú natoľko otupené že nedokážem vnímať tak ako vnímam vždy keď miesto mňa rozprávajú moje prsty ktoré veselo skackajú po klávesnici.Moja najlepšia

„Už k tebe nič necítim, pochop to.“„Ale ja ťa milujem…“ „Nemôže byť všetko tak ako ty chceš.Som šťastný.“ „Keby si vedel ako veľmi ťa ľúbim…“ „To som už počul.Ja teba

…but Im not the only one.Snívam o tom že budem chodiť po ulici ako nádherné dievča za ktorým sa každý obzrie.O tom že raz budem dokonalá, pre ostatných aj sama

Kto vlastne som? Som uplakaná.Často plačem.Väčšinou je to kvôli tomu že mi čosi chýba.Tiež zvyknem plakať pri pohľade na veľký dav.Neviem prečo ale vždy ma zavalí obrovský pocit šťastia a

Už niekoľko dní sa dokážem smiať zo srdca, vnímať krásu Bratislavy, tešiť sa z toho že v električke je voľné miesto a mať radosť z toho že keď prídem domov

Viete čo na živote najviac milujem?Možno sa rozhodnúť.Život nám dáva na výber každý jeden deň, každú minútu.Milujem to že sa môžem rozhodnúť či chcem ísť električkou alebo autobusom, či chcem

…že sú, že sú.Myslím si že každý jeden človek na svete, každá osoba má isté charakteristické črty ktoré ho robia jedinečným. A nikto nemá právo pokúšať sa tieto črty akejkoľvek

Pred pár dňami sa mi sníval sen.Bola som v našom paneláku, na chodbe.Stála som tam a hľadela som do steny keď sa v tom všetko navôkol začalo triasť.„Zemetrasenie…“Povedala som si