Mravenisko.

Vidím ho ako sa blíži
Neviditeľné trápenie
Pošepká, pobozká, ublíži
Díva sa na mňa temnými očami
Uprene
Možno sa moja duša ocitla
Naschvál v malom priestore
A keď som konečne precitla
Už som nevidela žiadne svetlo v ďalekom obzore
Kávové deti sa na uliciach smejú
Stratené a prázdne
Ich hlasy mi v hlave znejú
Jeden za druhým
Zaznie
Svet je drahý, však to vieš
A ja som z tých
Čo sedia v mravenisku, nerieš
Napriek tomu že som silná som jednou z tých
Stratených

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

Osudoví.Osudoví.

Slnko zapadá, ďalší rušný deň Oranžová obloha, ďalší temný sen Hlasný smiech, bolestivý plač Čo sme preboha vlastne zač?! Dýchame slobodu každým kúskom nášho tela Letíme do neba ako neriadená

Priznanie.Priznanie.

Predtým ako by si niekto mohol pomyslieť že ide znova o nejakú poéziu či prózu, musím vás upozorniť že ste na omyle.O to tu nejde. Ide tu o priznanie jednej