Autor mooniness

Bolo krásne slnečné poobedie.Slnko svietilo a ohrievalo každého kto sedel na tejto krásnej zelenej lúke ktorá vyzerala ako posiata púpavami. Sedela som tam a čakala na neho.Milovala som môcť sa

Pomali sme sa vracali z koncertu až k môjmu hotelu.Ešte vždy mi stekali po tvári obrovské slzy a aj napriek tomu som mala na tvári šťastný a spokojný úsmev. Rozhodla

Nastal ten čas.Nastal čas kedy sa môj život otočí o stoosemdesiat stupňov.Vedela som že len čo vstúpim do vnútra môj život už nebude ako predtým.Stále som bola plná strachu ale

Koncert sa skončil a oni odišli.Ten koho tak veľmi milujem odišiel. Znamená to ďalších desať rokov trápenia samej seba a snívaním o ňom? „Poď rýchlo musíme ísť na autogramiádu.“Yetty na

Prespala som celý jeden deň.Zobudila som sa na zazvonenie svôjho, vlastne nie tak úplne svôjho mobilu.Vonku bola ešte tma, boli asi tri hodiny ráno.Neobťažovala som sa pozeraním na displej a

„Mali by sme radšej ísť.“Poznamenala som keď som sa pozerala na Yetty ktorá bola ešte vždy domlátená ako žito. „Nie radšej ešte nie.“ „Prečo nie?“ „Mám trochu strach toho čo

Ten deň sa nenávratne blížil.Každú minútu bol bližšie a bližšie a ja som mala každú minútu väčší a väčší strach.Myslela som si že ten strach je už preč, že jevšetko