Mravenisko.

Vidím ho ako sa blíži
Neviditeľné trápenie
Pošepká, pobozká, ublíži
Díva sa na mňa temnými očami
Uprene
Možno sa moja duša ocitla
Naschvál v malom priestore
A keď som konečne precitla
Už som nevidela žiadne svetlo v ďalekom obzore
Kávové deti sa na uliciach smejú
Stratené a prázdne
Ich hlasy mi v hlave znejú
Jeden za druhým
Zaznie
Svet je drahý, však to vieš
A ja som z tých
Čo sedia v mravenisku, nerieš
Napriek tomu že som silná som jednou z tých
Stratených

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

Zlá nemoc.Zlá nemoc.

Možno mám strach, mám strach ako každý človek ktorý prišiel na tento negatívny svet. Mám strach z toho že ma bude znova niekto ovládať, možno…Možno to tak nemá byť.Prečo nemôžem