Mravenisko.

Vidím ho ako sa blíži
Neviditeľné trápenie
Pošepká, pobozká, ublíži
Díva sa na mňa temnými očami
Uprene
Možno sa moja duša ocitla
Naschvál v malom priestore
A keď som konečne precitla
Už som nevidela žiadne svetlo v ďalekom obzore
Kávové deti sa na uliciach smejú
Stratené a prázdne
Ich hlasy mi v hlave znejú
Jeden za druhým
Zaznie
Svet je drahý, však to vieš
A ja som z tých
Čo sedia v mravenisku, nerieš
Napriek tomu že som silná som jednou z tých
Stratených

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Post

Priepasť.Priepasť.

Noc čo noc, deň čo deň.Sekundu za sekundou si želá smrť pod ľahkým závojom vášne a rozkoše, želá si cítiť pohľad najnežnejších hnedých očí, tých najprísnejších a najláskavejších aké kedy

SpoveďSpoveď

S odstupom a už konečne aj s chladnou hlavnou, vnímam to čo sa stalo ako číre vzplanutie mojej naivnej dievčenskej dušičky v tom najlepšom rozkvete hravej a zasnívanej puberty.Jar, tá