Autor mooniness

Láska spája, to vieme predsa všetci. Ale čo ak niekedy dokáže spojiť hnev?Čo ak je kľúčom práve tá šialene bezvýsledná melanchólia a prázdnota v našich doráňaných srdciach? Tak ako jeho

Nahé telo zmietajúce sa na lesklej postely Hltajúc vlastné slzy Kto ten štít konečne prestrelí Prisahám, strašne ma to mrzí Hladujúca duša, nakŕmte ju ľahkým klamstvom Kráľ vyhlásil popravu Stať

Dievčatko kráčalo pomaly po špinavom chodníku a obzeralo sa všade naokolo.Stále objavovalo, skúmalo, porovnávalo akoby všetko videlo úplne po prvý raz. Pri jednej prechádzke svetom ju oslovil tajomný muž.Zaujalo ju,

Ako nevinný lúčny kvet Dívam sa na hviezdy žiarivé Naťahujem okvetné lístky, smútku niet Chcem sa ich dotknúť, moje sny sú márnivé Bez tvojich nežných rúk Bez gýčových slov Bez

Zasnežené suché konáre, zamrznuté pod ťarchou mínusových teplôt sa začali prebúdzať k životu a tak ako končila zima, končil sa aj jeden veľký žiarivý sen. Sen vytvorený mladou skazenou mysľou

Vidím ho ako sa blíži Neviditeľné trápenie Pošepká, pobozká, ublíži Díva sa na mňa temnými očami Uprene Možno sa moja duša ocitla Naschvál v malom priestore A keď som konečne

Viem že si mladý.Všetci sme.Len niektorí na to už zabudli.Viem že si niekedy sám a viem že je to občas ťažké.Taktiež viem aké ťažké je žiť v tej pavučine prvých

Zvrátená mládež. Večery plné alkoholu, drog a úniku.Úniku od reality, od zodpovednosti, od všetkých tých maličkostí ktoré sú tak veľmi dôležité.Sú nešťastní, sú spoločenskí, sú to oni.Generácia ktorá ovládne svet.

Ďakujem ti Bože, za toto krásne ráno Za vôňu kvetov Za odvahu povedať áno Ďakujem ti Osud, za tie malé znamenia Pretože teraz už viem Že neexistujú zranenia Len temná

Stratila som dvacku Cestou popri zhrdzavenom zábradlí Hlavu som si položila na striebornú tácku Nech viem že samoja snaha o ňu zrkadlí Stratila som nádej Cestou do schátraného obchodu A